Ráno 23.7.2016 sme v Čiernej Lehote nasadli na autobus a dobre naladení sme šťastne docestovali do Drienčan. Program sme nemali stanovený nejako spoločne, povedali sme si čo, kde a kedy je a každý účastník si mohol vybrať. Skupinky sme sa navzájom stretávali:
O 9,00 hod. na slávnostnom otvorení, kde za zvukov fujary starosta obce P. Švoňava všetkých privítal a poprial krásne prežitý deň.
O 10,00 hod. na fare, kde miestny pán farár so spevokolom pozdravili krátkym programom a príhovorom tento deň. Tu sme sa zdržali dlhšie, prezreli sme si expozíciu – prierez životom a tvorbou Dobšinského je podaný pútavo a zrozumiteľne. Celá realizácia bola financovaná z projektu, ktorý rozbehla pani Gregorčoková. Tiež sme sa potúlali v bludisku, kde sú na stenách úryvky z rozprávok Dobšinského (ak sme náhodou neuhádli, stačilo zodvihnúť tabuľku a názov rozprávky sme si mohli prečítať). Cestou k slnečným hodinám sme obdivovali rozostavanú kolkáreň, no činia sa títo obyvatelia Drienčan, každý rok nás niečím novým prekvapia. Tento napríklad aj tým, že tesne pred podujatím sa začali uvoľňovať drevené kazety na strope kostola, a tak sme si kostol mohli pozrieť na vlastné riziko, no prehliadka stála zato, lebo tento kostol dostavaný v r. 1773 je unikátny a iste sa oplatí zohnať financie na jeho obnovu.
O 11,00 hod. sme popočúvali kokavských heligonkárov, Muzičku a Malých tanečníkov - tu je potenciál zachovávania nášho kultúrneho bohatstva.
O 14,00 hod. nás Gemerčanov usporiadatelia milo prekvapili zmenou programu - namiesto FS Kýčera z Čierneho Balogu nám svoj rezký a temperamentný program ponúkli tanečníci a speváčky FS Stromíš z Vlachova, potešili. No a pán Ambróz s ĽH Borievka na záver jednoducho nemal konkurenciu. Jeho piesne diváci poznali a keď pri poslednej z nich „Na Kráľovej holi“ sa diváci postavili a spoločne spievali, boli sme dojatí a hrdí.
Po celý čas sme mali možnosť v desiatich dvoroch ochutnať „všakovakie dobroty“ a okoštovať aj nejakú tú ovocnú produkciu miestnych páleníc. Po ulici špacírovali „Dlhý, Široký a Bystrozraký“ a k dobrej nálade iste prispelo aj množstvo cien v tombole. A kúpou drobností sme podporili podnikateľov, ktorí tu mali rozložené stánky.
Vydržali sme do večera, spokojní, plní zážitkov a dojmov zo stretnutí so zaujímavými osobami, sme sa vracali domov. Ďakujeme Ivovi Zacharovi, vodičovi autobusu za bezpečnú jazdu a trpezlivosť, pani Márii Jakobejovej, predsedníčke KD a Jednoty dôchodcov za pomoc pri organizovaní a všetkým cestujúcim za účasť, boli ste disciplinovaní.
Darina Figúrová, predsedníčka MO MS
FOTO: Štefan Majerčák, Vlachovo
V DRIENČANOCH SA PREZENTOVALA AJ FsK STROMÍŠ Z VLACHOVA:
[cincopa AQGAqpN9JmGq]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.