Na pravom svahu sa nachádza miesto s jedinečným panoramatickým výhľadom na samotnú obec i široko ďaleké okolie. Cieľová stanica celookresného stretnutia členov Matice slovenskej mala zaujímavý, pekný snáď až exotický názov „ Ranč Lúčky“.
Bol to naozaj ranč so všetkým čo k tomu patrí. V prvom rade úžasné kone. Tieto ušľachtilé zvieratá sú tak dokonalé, obdivuhodné, že nič iné sa im nevyrovná. Obdivovali sme ich a verte, že aj skúsili sedieť v sedle a vychutnať si pohľad z chrbta koňa. Najväčší, nezabudnuteľný zážitok mali tí, čo to absolvovali prvýkrát.
Nasledovala aj streľba z luku. Tiež to nebolo jednoduché i keď to tak spočiatku vyzeralo. Aj touto skúsenosťou sme prešli a boli sme za ňu vďační.
Nechýbala prezentácia k 100. výročiu úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského v podaní Mgr. Jozefa Jakubovského. O dobrú náladu sa postarala Starovlachovská muzika, ktorá dokázala vytvoriť atmosféru radosti, pohody, tanca, spevu.
Účastníci podujatia z MO MS Dobšiná, Rejdová, Vlachovo, Gočovo, Nižná Slaná, Gemerská Poloma, Rožňava, Čierna Lehota, Štítnik, Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica a samozrejme domáca Pača, boli privítaný, ako býva nielen slovenským, ale aj slovanským zvykom chlebom a soľou. Prívetivým, milým slovom a originálnym pohostením. Po zaujatí miesta sa úderom 14:00 hodiny rozbehla akcia podľa vopred stanoveného programu. Po oficiálnej časti sa do repertoáru dostalo jedlo. Ponúknutý guláš, ako sa hovorí, nemal chybu. Teda bol vynikajúci. Jeho tvorca nám prezradil, že na prípravu sa použilo, vrátane ingrediencií, dvadsať zložiek. A to všetko v tej najlepšej kvalite. Príprava i varenie sa uskutočnilo s láskou a radosťou a aj preto chuť bola vynikajúca. Aj vegetariáni z neho ochutnali.
Pitný režim fungoval na plné obrátky. Pestré druhy tekutín svedčili o širokom sortimente toho, čo je potrebné i žiadúce.
O dobrú náladu sa postarala nielen spomínaná hudobná skupina, ale aj FS Bučina z Pače spolu so starostom obce. Ich pričinením bolo veselo, dalo by sa povedať úžasne. Jedna pieseň za druhou sa striedali a nálada „gradovala“. Čas ubiehal rýchlejšie ako inokedy. Veď okrem zábavy matičiari mali možnosť porozprávať sa, vymeniť si informácie, potešiť z toho, že majú nielen spoločný záujem, milujú svoju vlasť, krajinu, obec, mesto, rodný kraj, ale najmä majú radi všetkých ľudí. Srdečnosť s akou sa u nich stretávame je nezištná, úprimná. So srdcom dokorán pomáhajú, radia, konajú, bavia sa a nič neľutujú.
Ako to vlastne bolo? Povieme si to tak telegraficky ako sme začínali. Bolo veľké očakávanie. Naplnilo sa nadšením. Hlbokými zážitkami. Trvalými spomienkami. Za vydarenú akciu vrelé poďakovanie patrí hlavnému iniciátorovi podujatia Juravi Bernárovi spoločne s celým pracovným kolektívom, Matici slovenskej v Martine, Domu Matice slovenskej v Rožňave a všetkým ľudom dobrej vôle.
Hostitelia svojim činom, prezentáciou naplnili dávno známu myšlienku, poznatok, novším slovom – slogan by sa dalo predať: „Na Pači sa každému páči“. Srdečná vďaka za nádherne prežité odpoludnie.
Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ ZO STRETNUTIA
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.