V súčasnosti sa obec Lúčka, ktorá má čosi viac než 250 obyvateľov, týmto historickým miestom aj pýši. Napriek tomu, že prvá svetová vojna takmer zničila pamiatku vybudovanú v 13. storočí a ostali na jej mieste iba holé kamenné múry, reštaurátori a ochranári pamiatok rožňavského okresu ju aspoň zakonzervovali a dali do takého stavu, že dnes môže slúžiť ako pamiatka so širokým významom. Svedčí o tom aj veľký pútač, ktorý stojí na križovatke ciest vedúcich z Rožňavy do Košíc a do Lúčky a stručne oznamuje, čo sa v tejto malej malebnej gemerskej obci nachádza. Husitský kostol. Pred nedávnom o tejto skutočnosti veľmi pekne a zaujímavo napísal v jednom svojom blogu aj Branislav Bajus a priložil i zaujímavé fotografie. To je to, čo som ako príklad cudzinca spomenul na začiatku môjho príspevku.
Nebudem mu robiť veľkú reklamu, hoci by si zaslúžil, ale využijem pri tom fotografie pani Bibiany Bystrenovej z Čiernej Lehoty, ktoré v jednu nedeľu pri svojich cestách po okrese urobila v Lúčke. Možno ani nevedela, akú cennú službu mi spravila, keďže od Lúčky som vzdialený vyše
Na internete som o Lúčke našiel i toto:
"Kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Svojou jedinou loďou sprístupnenou z južnej strany a priamo sa uzatvárajúcou svätyňou, ku ktorej sa zo severnej strany pripája sakristia, patrí medzi typické stredoveké kostoly postavené na Gemeri. Maľby pokrývajúce steny kostola vznikali v rozmedzí 14. a 15. storočia, časť z nich vydržala až do 70. rokov 20. storočia. Kostol stojaci na strategickej vyvýšenine obsadili v 15. storočí husiti (bratrícke vojsko Jána Jiskru z Brandýsa) a prestavali ho na silnú pevnosť. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou, posilnenou opornými piliermi a v juhozápadnom rohu vystavili malú baštu opatrenú strielňami. Pomenovanie “Husitský kostol” pochádza práve z tohoto obdobia. Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce tento kostol opustili a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia v dosť zlom stave. Po roku 1970 bol spolu s priľahlým múrom zakonzervovaný v dobre rozoznateľnej podobe. Na konzervácií kostola sa aktívne zúčastnilo nemálo domácich obyvateľov.
Priľahlé okolie Slovenského rudohoria a vzácne ticho dotvára pre návštevníkov pôsobivý zážitok z celkovej návštevy. Romantická zrúcanina na kopci nad dedinou spolu s menším cintorínom má vysokú historickú hodnotu a skutočne sa oplatí navštíviť toto miesto.
Ako sa sem dostanete? Zo štátnej cesty Rožňava – Košice ešte pred Soroškou treba odbočiť na prvej križovatke za Krásnohorským Podhradím vľavo – smer na Drnavu. Cesta vedie okolo majestátneho Drieňovca (804 mnm), inak NPR s vápencovou flórou, cez obec Kováčová a pred obcou Lúčka Vás drevená tabuľa nasmeruje vľavo na horný koniec obce."
Starosta obce Lúčka pán Jozef Szabo mi pripomenul, že pamiatku si cenia i v Čechách, kde je známa tiež a priaznivci husitského hnutia každoročne prichádzajú 4. júla ku kostolu a v týchto historických miestach absolvujú aj bohoslužbu i so svojím farárom. Tak tomu bolo aj tohto roku. Drevené lavičky, ktoré sa nachádzajú v lodi kostola sú pripravené aj inokedy poskytnúť návštevníkom, alebo aj veriacim, miesto pre tiché rozjímanie.
Nuž, toľko som chcel pripomenúť tým, ktorí o husitskom kostole v Lúčke vedia, ale ešte v ňom neboli. Ale aj tým, ktorí o jeho existencii doteraz nič nepočuli.
Náš Gemer je bohatý na rôzne cennosti historického, kultúrneho, či prírodného charakteru. Kto ich chce poznať, má množstvo možností, aby spojil príjemné s užitočným i v tomto priestore, kde sa nachádza obec Lúčka. Neďaleko od nej je napr. Drnava, Krásnohorské Podhradie, Krásnohorská Dlhá Lúka, Uhorná, ale aj iné obce od Rožňavy na východ, ktoré takéto cennosti ukrývajú pre každého, kto k nim zavíta.
Text: Ondrej Doboš
Fotografie: Bibiana Bystrenová
FOTOGRAFIE:
{gallery}kultura/lucka{/gallery}
{jcomments on}



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a