Aby boli tieto základné podmienky dodržané, mal by sa pred inštaláciou obsah týchto náučných informácií preveriť pracovníkmi, ktorým je táto problematika známa a majú k danej téme zodpovedajúce znalosti. Táto požiadavka by mala byť formulovaná v každej uzavretej zmluve, ktorú mesto alebo obec uzavrie so zhotoviteľom náučného chodníka (ideálne by bolo už konkrétne uviesť odborného garanta). Vždy musí byť na zreteli, že je to viacjazyčný náučný dokument, ktorý prezentujeme nielen návštevníkom zo Slovenska.Pokiaľ by inštitúcie, ktoré finančnú dotáciu prideľujú mali problém s určeným garanta je tu, podľa môjho názoru, jednoduché riešenie. Založené je dobrovoľné verejnoprospešné združenie a to: „Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska“, v ktorom je súčasne už 25 spolkov so sídlami v tradičných banských revíroch. Stačilo by každému víťazovi predloženého projektu poslať adresár týchto spolkov, v ktorých sú odborníci v danej problematike (ZBSAC Slovenska vydalo v svojom časopise MONTANREVUE adresár spolkov aj s kontaktnými údajmi so stavom k 1.5.2012). Takto by zhotoviteľ bol zaviazaný dokumentáciu dať do konečnej formy len po odbornom odsúhlasení.
Nie vždy je tomu tak. Konštrukčná a estetická úroveň náučných tabúľ môže byť veľmi dobrá, ale podstata je v prezentovaných údajoch, ktoré majú a musia čo najobjektívnejšie spĺňať vyššie uvedené kritéria odbornosti. Niekedy sú však prezentované s gramatickými chybami, nesprávnymi a historicky nepodloženými údajmi. Čítajú ich a oboznamujú sa s nimi návštevníci, ktorí nemajú a nemôžu mať znalosti o tejto činnosti, čiže zákonite uveria všetkému (okrem gramatických a iných podobných chýb), čo je tam uvedené.
Nemalo by sa zabudnúť, že prezentácia na náučných chodníkoch dokumentuje i našu geologickú, banskú a hutnícku profesiu, ktorá patrí v Európe medzi najvyspelejšie. Tomuto musí zodpovedať hlavne odborná úroveň obsahu tabúľ. Nemalo by sa dovoliť, aby takáto prezentácia, ako i podobné vydávané tlačené materiály vychádzali bez garancie a odborných rád znalých pracovníkov a aby ich spracúvali ľudia, ktorí v tejto vysoko špecializovanej problematike nepracovali, a teda nemôžu mať príslušné znalosti. Na náučných tabuliach prezentujeme návštevníkom formou rôznych historických, ale i aktuálnych dokumentov, našu v karpatskom regióne výnimočnosť v geologickej, ťažobno – banskej a hutníckej činnosti, ktorá v minulých storočiach patrila v Európe medzi najvyspelejšie.Príslušné inštitúcie (a na tento účel zriadené mnohočlenné komisie), ktoré finančné prostriedky poskytujú, žiaľ z nepochopiteľných dôvodov, nevytvorili systém, ktorý by zaväzoval zhotoviteľa, aby to, čo je prezentované na tabuliach bolo podrobené oponentúre. Tabule sa inštalujú, práce sú zhotoviteľom vyfakturované a všetko je v poriadku? Následná kritika obsahu, už oficiálne inštalovaných tabúľ, nie je potom prijatá konštruktívne a príčiny sa hľadajú úplne inde, ktoré s obsahom tabúľ nemajú nič spoločné. Nevie sa pochopiť, že dokázateľné chyby sú jednoducho chyby a tieto je nutné v maximálnej miere obmedziť. Ku konečnému obsahu tabúľ a k ich vyhotoveniu by sa malo pristúpiť len po vzájomnej dohode autorov a garanta.
RNDr. Ondrej Rozložník, geológ
{jcomments on}

































V súčasnosti sa na rôznych miestach Slovenska, kde v minulosti bola vykonávaná banská činnosť, inštalujú náučné tabule s náučným obsahom o tejto činnosti, s informáciami o geologicko-ložiskových pomeroch, ťažbe nerastných surovín, ich následným hutníckym spracovaním a celkovým historickým vývojom v danom regióne. Majú slúžiť na oboznámenie širokej verejnosti o tejto činnosti, ktorá tu nemalou mierou ovplyvnila technický, ale i kultúrny život.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a