Aby boli tieto základné podmienky dodržané, mal by sa pred inštaláciou obsah týchto náučných informácií preveriť pracovníkmi, ktorým je táto problematika známa a majú k danej téme zodpovedajúce znalosti. Táto požiadavka by mala byť formulovaná v každej uzavretej zmluve, ktorú mesto alebo obec uzavrie so zhotoviteľom náučného chodníka (ideálne by bolo už konkrétne uviesť odborného garanta). Vždy musí byť na zreteli, že je to viacjazyčný náučný dokument, ktorý prezentujeme nielen návštevníkom zo Slovenska.Pokiaľ by inštitúcie, ktoré finančnú dotáciu prideľujú mali problém s určeným garanta je tu, podľa môjho názoru, jednoduché riešenie. Založené je dobrovoľné verejnoprospešné združenie a to: „Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska“, v ktorom je súčasne už 25 spolkov so sídlami v tradičných banských revíroch. Stačilo by každému víťazovi predloženého projektu poslať adresár týchto spolkov, v ktorých sú odborníci v danej problematike (ZBSAC Slovenska vydalo v svojom časopise MONTANREVUE adresár spolkov aj s kontaktnými údajmi so stavom k 1.5.2012). Takto by zhotoviteľ bol zaviazaný dokumentáciu dať do konečnej formy len po odbornom odsúhlasení.
Nie vždy je tomu tak. Konštrukčná a estetická úroveň náučných tabúľ môže byť veľmi dobrá, ale podstata je v prezentovaných údajoch, ktoré majú a musia čo najobjektívnejšie spĺňať vyššie uvedené kritéria odbornosti. Niekedy sú však prezentované s gramatickými chybami, nesprávnymi a historicky nepodloženými údajmi. Čítajú ich a oboznamujú sa s nimi návštevníci, ktorí nemajú a nemôžu mať znalosti o tejto činnosti, čiže zákonite uveria všetkému (okrem gramatických a iných podobných chýb), čo je tam uvedené.
Nemalo by sa zabudnúť, že prezentácia na náučných chodníkoch dokumentuje i našu geologickú, banskú a hutnícku profesiu, ktorá patrí v Európe medzi najvyspelejšie. Tomuto musí zodpovedať hlavne odborná úroveň obsahu tabúľ. Nemalo by sa dovoliť, aby takáto prezentácia, ako i podobné vydávané tlačené materiály vychádzali bez garancie a odborných rád znalých pracovníkov a aby ich spracúvali ľudia, ktorí v tejto vysoko špecializovanej problematike nepracovali, a teda nemôžu mať príslušné znalosti. Na náučných tabuliach prezentujeme návštevníkom formou rôznych historických, ale i aktuálnych dokumentov, našu v karpatskom regióne výnimočnosť v geologickej, ťažobno – banskej a hutníckej činnosti, ktorá v minulých storočiach patrila v Európe medzi najvyspelejšie.Príslušné inštitúcie (a na tento účel zriadené mnohočlenné komisie), ktoré finančné prostriedky poskytujú, žiaľ z nepochopiteľných dôvodov, nevytvorili systém, ktorý by zaväzoval zhotoviteľa, aby to, čo je prezentované na tabuliach bolo podrobené oponentúre. Tabule sa inštalujú, práce sú zhotoviteľom vyfakturované a všetko je v poriadku? Následná kritika obsahu, už oficiálne inštalovaných tabúľ, nie je potom prijatá konštruktívne a príčiny sa hľadajú úplne inde, ktoré s obsahom tabúľ nemajú nič spoločné. Nevie sa pochopiť, že dokázateľné chyby sú jednoducho chyby a tieto je nutné v maximálnej miere obmedziť. Ku konečnému obsahu tabúľ a k ich vyhotoveniu by sa malo pristúpiť len po vzájomnej dohode autorov a garanta.
RNDr. Ondrej Rozložník, geológ
{jcomments on}

































V súčasnosti sa na rôznych miestach Slovenska, kde v minulosti bola vykonávaná banská činnosť, inštalujú náučné tabule s náučným obsahom o tejto činnosti, s informáciami o geologicko-ložiskových pomeroch, ťažbe nerastných surovín, ich následným hutníckym spracovaním a celkovým historickým vývojom v danom regióne. Majú slúžiť na oboznámenie širokej verejnosti o tejto činnosti, ktorá tu nemalou mierou ovplyvnila technický, ale i kultúrny život.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-