Loď kostola je oddelená od presbytéria mohutným lomeným triumfálnym oblúkom, za ktorým sa otvára veľkolepá galéria nástenných malieb s výjavmi christologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Sondy na stenách lode tiež preukázali doposiaľ neodkrytú stredovekú výmaľbu.
Koceľovské maľby pochádzajú z druhej tretiny 14. storočia. Predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou. Ikonografický program christologického cyklu je rozvrhnutý zhora nadol a začína výjavom Zvestovanie Panne Márii vo vrchole vnútornej strany víťazného oblúka. Vo výsekoch klenby severnej steny sú vedľa seba výjavy Narodenia Krista a Návšteva Márie u Alžbety. Do severovýchodného a východného výseku klenby bola namaľovaná Poklona troch kráľov, ďalej vpravo sú pomerne ťažko čitateľné výjavy Obetovanie v chráme a Dvanásťročný Ježiš v chráme. Mariánsku časť christologického cyklu završuje Korunovanie Panny Márie. Christologický cyklus pokračuje na južnej stene v strednom páse monumentálnou scénou Príchod Ježiša do Jeruzalema. Výjav Poslednej večere, vzhľadom k jeho rozmerom, sa dostal na náprotivnú severnú stenu. V ďalšom poli vpravo už vidíme kľačiaceho Ježiša pri Modlitbe v Getsemanskej záhrade, nasledujúci obraz Judášovej zrady (Judášov bozk) spolu so skupinou farizejov a vojakov však musíme hľadať až na východnej stene presbytéria po stranách a v ostení okna, lebo severovýchodnú stenu bez okna si maliar ponechal pre kľúčový výjav Ukrižovania. 
Ďalej doprava po stranách a v ostení juhovýchodného okna pokračuje cyklus postavou Petra s mečom (Petrova obrana) a výjavom so slúžkou Peter zapiera Krista. Na južnej stene po stranách a v ostení okna sú scény z vypočúvania Krista: Kristus pred Herodesom a Kaifášom. Tu sa opäť musíme vrátiť k severnej stene presbytéria, kde nasledujú v spodnom páse tri monumentálne výjavy Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a Nesenie kríža s radom postáv vysmievajúcich sa Ježišovi a vedúcich dvoch spútaných lotrov. Nasledujúca veľkolepá scéna Kalvárie (Ukrižovania) je najpôsobivejšou kompozíciou spomedzi koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska vôbec. Vyžaruje z nej sila tragédie a veľkosť utrpenia zvýraznená ešte gestami žien (troch Márií a Salome) a sv. Jána pod krížom, ktoré vo svojej dobe museli zákonite vyvolať u veriacich silné emócie (najmä ak si predstavíme presbytérium bez súčasného oltára, ktorý sčasti zakrýva fresku). Maliar tu zobrazil aj utrpenie dvoch lotrov, ktorí sú síce na kríž iba vyviazaní, ale majú dolámané končatiny. Podobne ako v Ochtinej, aj tu sa stretávame so zaujímavým detailom vzatia duše jedného z lotrov v podobe drobnej nahej postavičky anjelom do neba.
V tejto maľbe zaujme aj postava rímskeho vojaka na pravej strane kompozície opierajúceho sa o štít s namaľovanou hlavou draka: odvekým symbolom nepriateľa kresťanstva a atribútom sv. Juraja, ktorý nad ním zvíťazil (tento atribút je možné spájať s objednávkou výmaľby kostola Csetnekyovcami, majiteľmi Koceľoviec, ktorých rodový kostol v Plešivci bol zasvätený sv. Jurajovi).
Rovnako silný účinok majú dve nasledujúce kompozície na južnej stene presbytéria: Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Dramatické gestá rúk a trúchliace tváre zobrazených postáv dostatočne výrazne demonštrujú veľkosť Ježišovho utrpenia a smrti. Christologický cyklus bol zaiste zavŕšený výjavom Vzkriesenia, ktorý mohol byť umiestnený už v lodi (možno na pravej strane víťazného oblúka); v presbytériu sa nenachádza. V dolnej časti okolo celého obvodu presbytéria prebieha soklový ornamentálny pás s kazetovým motívom a iluzívnym diamantovým vzorom symbolizujúcim drahé kamene, ktoré tvoria základy múrov „Nebeského Jeruzalema“.V dolnom páse na stenách polygónu a v osteniach okien presbytéria sú namaľované ešte postavy dvanástich apoštolov. Na vnútornej stene víťazného oblúka sú zobrazené polpostavy prorokov, pod nimi na južnej strane je sv. Katarína s kolesom ako nástrojom svojho umučenia, na severnej strane prvomučeník sv. Štefan.
V jednotlivých poliach krížovej klenby presbytéria sú namaľované postavy sediacich cirkevných otcov doplnené atribútmi štyroch evanjelistov, oslavnými textovými páskami a postavami anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. Na svorníku klenby je namaľovaná Kristova tvár. Pomaľovaný je aj celý povrch klenbových rebier jednotným ornamentom v tvare zalamovanej pásky.
Koceľovské nástenné maľby charakterizuje výrazná lineárnosť, ktorá im dodáva punc ilustratívnosti a zrozumiteľnosti pre prijímateľa. Bravúrna kresba a živé gestá postáv – aktérov jednotlivých výjavov výrazne napomáhajú vyjadriť ich emócie, spoluúčasť na zobrazených udalostiach, dramatickosť a tragiku dejovej osnovy príbehu utrpenia a Kristovej obety, čo bolo napokon aj ich prvoradou úlohou.
V roku 1590 koceľovský zemepán Štefan Csetneky prijal protestantské vierovyznanie a v duchu hesla „Cuius regio, eius religio“ („Pre každého jeho vlastné náboženstvo“) sa stali potestantmi aj jeho poddaní so svojím kostolom.
Nástenné maľby boli neskôr zabielené a kostol bol zariadený podľa protestantských obradov novým oltárom, kazateľnicou a krstiteľnicou, na západnej a severnej strane lode bola postavená drevená empora na stĺpoch, pretože kostol už nestačil zvýšenému počtu veriacich.Koceľovský barokový oltár z polovice 18. stor. je jedným z najvyšších drevených oltárov v gemerských kostoloch. Etážová stĺpová architektúra s dekoratívnymi ušnicami je doplnená obrazmi Ukrižovaného a Vzkrieseného Krista, Boha Otca na nebesiach, sochami Mojžiša Árona a adorujúcich anjelov trubačov.
Kazateľnica s ozvučnou strieškou s plastikou holubice znázorňujúcej Ducha svätého, je datovaná rokom 1759. Zdobená je anjelskými hlavičkami a akantovou ornamentikou. Ranogotická kamenná krstiteľnica zo 14. storočia je vyhotovená zo šedého pieskovca a osadená pevne do podkladu. Drevený barokový volútový vrchnák s vrcholovou skulptúrou Krstu Krista je v súčasnosti pre zlý stav uložený v sakristii. Drevená empora bola začiatkom 20. storočia úplne premaľovaná a vyžaduje komplexné reštaurovanie.
Koceľovské nástenné maľby objavili až budapeštianski reštaurátori v závere 19. storočia, kedy začali aj s ich reštaurovaním. Ďalší výskum, ktorý prebiehal v 2. polovici 70. rokov 20. storočia priniesol objavy dosiaľ neodkrytých malieb na víťaznom oblúku a severnej stene lode. V tomto období vtedajšia Okresná správa pamiatkovej starostlivosti v Rožňave zabezpečila aj komplexnú pamiatkovú obnovu exteriéru kostola vrátane reštaurovania vchodových okovaných dverí, ku ktorým sa viaže nasledujúca povesť.
Keď v roku 1558 Turci rabujúc údolie Slanej vtrhli aj do Koceľoviec, obyvatelia sa schovali do kostola zahaprujúc ťažké dvere (vtedy ešte vo veži). Turci však nelenili a začali do dvier vysekávať otvor. Len čo prvý Turek cez otvor prestrčil hlavu, chlapi v kostole mu ju ihneď odsekli, a tak aj druhému, tretiemu... Povesť však nehovorí, čo bolo ďalej, ako na to sedliaci z Koceľoviec doplatili. Zdá sa to byť hodne nadsadené a nepravdepodobné, že sa to takto stalo, ale čuduj sa svete: keď sa lepšie prizriete na vstupné dvere do kostola, najmä z vnútornej strany, uvidíte v ich strede veľkú drevenú plombu, ktorou je vyplnený zjavne predtým vysekaný veľký otvor, cez ktorý by poľahky ktokoľvek prestrčil hlavu.
Edita Kušnierová
Fotografie: Edita Kušnierová a Stanislav Levrinc
Video: Stanislav Levrinc
SLOVNÍK ODBORNÝCH VÝRAZOV POUŽITÝCH V TEXTE
|
akant |
- |
listy na hlaviciach antických stĺpov, súmerne štylizované podľa listov akantu, rastliny rastúcej v trópoch a pri Stredozemnom mori |
|
apsida |
- |
polkruhový výklenok v prednej časti lode kresťanských chrámov, kde je umiestený oltár |
|
empora |
- |
galéria, chór v kostole |
|
fortifikácia |
- |
opevňovanie, opevnenie, hradby |
|
freska |
- |
nástenná maľba na čerstvú omietku |
|
christologický |
- |
súbor námetov výtvarných diel týkajúcich sa postavy Krista, opierajúci sa o texty evanjelií, legiend a pod. |
|
ikonografia |
- |
zobrazovanie osôb |
|
kružba |
- |
ozdobná výplň vrchnej časti gotického okna |
|
naratívny |
- |
založený na rozprávaní, rozprávačský |
|
oktogón |
- |
v architektúre centrálna stavba na pôdoryse osemuholníka |
|
ostenie |
- |
obloženie muriva pri otvoroch dvier alebo okien |
|
polygonálny |
- |
mnohouhlový, ktorý má mnoho (obyčajne viac ako tri) geometrických uhlov |
|
presbytérium |
- |
priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne vyvýšené, prípadne oddelené zábradlím |
|
sakristia |
- |
vedľajšia miestnosť v kostole slúžiaca na úschovu bohoslužobných predmetov a na prípravu kňazov pred obradmi |
|
volúta |
- |
výtvarný ozdobný motív v podobe špirálovitého lineárneho alebo priestorového závitu |
{gallery}kultura/kocelovce{/gallery}
{jcomments on}

































Dominantou starej baníckej obce Koceľovce, na hornom Gemeri, so zaujímavou vretenovitou zástavbou je evanjelický kostol umiestnený na miernom návrší horného konca. Areál kostola vysadený lipami a ovocnými stromami a obohnaný kruhovou murovanou ohradou, ktorá pôvodne zaiste plnila úlohu obrannej fortifikácie, tvorí pokojnú oázu v obci značne exploatovanej poľnohospodárskou výrobou. Koceľovský kostol je skoro intaktne zachovaná orientovaná gotická stavba z prvej polovice 14. storočia. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej s vysokou vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá na vyšších poschodiach 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a