KHKV pozýva na rozlúčku so sezónou na jazdu historickým GEMERSKÝM EXPRESOM po zabudnutých tratiach dňa 15. októbra 2011 na trati: KOŠICE - BETLIAR – DOBŠINÁ a späť Vám už dobre známym osobným motorovým vozňom M.131.1125. Samozrejme, že naša a Vaša Magda potiahne aj prívesný vagón, čo v praxi znamená, že prvá stovka z Vás, ktorí si včas zabezpečíte miesto prostredníctvom e-mailu: Po prehliadke bude pre záujemcov k dispozícii multifunkčné ihrisko, ktoré nám až do odchodu prepožičia obec Betliar. Je vhodné preto si doniesť loptu, alebo iné športové náčinie.
V obci je niekoľko reštaurácií, teda hladní by ste nemali zostať, no máme v pláne na staničke – ak sa nepodarí, tak inde – zorganizovať skromnú opekačku. Oheň a bufet zaobstaráme, chlebík a klobásku, či slaninku si doneste so sebou. Zo staničky do kaštieľa je doslova pár sto metrov, teda výlet je nenáročný.
KYVADLOVÉ JAZDY. Aj tentoraz sme pripravili pre miestnych obyvateľov príležitosť povoziť sa lokálkou po ich trati, tak, ako to mali možnosť urobiť naposledy pred 7 rokmi. Po príchode do Betliara o 9:52 a odchode cestovateľov do betliarskeho kaštieľa, budú môcť do vlaku nastúpiť miestni obyvatelia. Zvlášť pozývame rodiny s deťmi. Zo stanice totiž vypravíme mimoriadny vlak až do Dobšinej, pričom zastavujeme na každej zastávke a stanici: teda aj v G. Polome, Henckovciach, Nižnej Slanej, Gočove a Vlachove. Cieľom je Dobšiná, no tam po obehu rušňa vyrazíme naspäť do Betliara. Cestujúcich vysadíme tam, kde budú chcieť vystúpiť.
V prestávke kyvadlových jázd by sa mala udiať spomínaná opekačka a po nej sa vyráža na II. kyvadlovú jazdu, tentoraz však už so záujemcami, ktorí prišli vlakom z Košíc. Samozrejme, ak niekto zostal z I. kyvadlovej jazdy, toho domov odvezieme.
POZOR!!! Z Betliara odchádzame do Košíc o 15:25 a na nikoho nečakáme.
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU
|
CESTA TAM |
Príchod: |
Odchod |
|
Košice Hl. stanica |
|
8:00
|
|
KYVADLOVÉ JAZDY |
||
|
|
I. JAZDA(odchod) |
II. JAZDA(odchod) |
|
Betliar (odchod) |
10:02 |
14:00 |
|
|
I. JAZDA(odchod) |
II. JAZDA(odchod) |
|
Dobšiná (odchod) |
11:00 |
14:55 |
|
CESTA SPAŤ |
Príchod |
Odchod |
|
Betliar |
|
15:25 |
CESTOVNÉ. Cestovné je vždy veľký boj medzi tým, aby cestujúci veľa neplatili, ale aby sme my pokryli aspoň tie najzákladnejšie potreby a náklady. Môžeme vás ubezpečiť, že cestovné sa vyrovná klasickej verejnej doprave. Stále máme v ponuke aj rodinný lístok, ktorý sa oplatí už rodinám s dvomi deťmi, nehovoriac o tých rodičoch, ktorí majú ratolestí viac. Samozrejme, príbuzenský vzťah treba doložiť! Napríklad kartou poistenca.
jednosmerný lístok: 7,- EUR dospelí / 4 EUR deti
obojsmerný lístok: 10,-EUR dospelí / 5 EUR deti
rodinný lístok: 28,-EUR (dospelí + deti; treba doložiť príbuzenský vzťah s rodičmi, napr. kartou poistenca)
Kyvadlové jazdy: dospelí: 2,- EUR, deti: 1,- €
Cestujúci s obojsmerným lístkom z Košíc majú kyvadlovú jazdu už v cene.
NEZABUDNITE
- Rezervácie sú bezplatné, možno sa registrovať už 4 týždne pred akciou
- Rezervácie zanikajú najneskôr 15 minút pred odchodom vlaku (v Košiciach)
- Pribaľte si dobrú náladu a aj štipku trpezlivosti. Nie sme profesionálni dopravcovia, robíme radosť sebe aj Vám.
- Ak sa Vám doma zvýši nejaké EURO navyše, budeme radi, ak prispejete na opravu historických lokomotív v správe nášho KHKV.
POZOR!!! Jazdíme aj na sv. Mikuláša 3. decembra
Aj keď sa so touto jazdou lúčime so sezónou, v roku 2011 ešte tradične odvezieme aj 3 mikulášske vlaky z Košíc do Prešova a späť. Vo vlaku bude balíčky pre dobré deti rozdávať naozajstný Mikuláš a keďže miest je iba obmedzený počet, rezervujte si cestovné a balíček už teraz. Viac informácii hľadajte v najbližších dňoch na našej internetovej stránke www.khkv.sk
UPOZORNENIE: Spoliehame sa na vašu serióznosť a veríme, že ak sa na jazdu zaregistrujete, že na ňu prídete - hoc aj v prípade nepriaznivého počasia.
Cestovné zatiaľ dopredu nevyberáme, ako v niektorých iných kluboch, preto dúfame, že ak si miesto zarezervujete, že aj skutočne prídete, resp. nám zmenu dostatočne všas oznámite.
V opačnom prípade by ste o miesto ukrátili iných záujemcov, ktorí by veľmi radi cestovali!!! Ďakujeme za pochopenie.
Dovidenia.
Ľubomír Lehotský,
manažér pre komunikáciu KHKV
{gallery}kultura/khkv/betliar{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).