prvými gotickými freskami na území Slovenska. V ranogotickom kostole boli fresky namaľované približne v druhej polovici 14. storočia. Po vpáde Turkov v 16. storočí bol kostol takmer úplne zničený. Spadli klenby, víťazný oblúk a časť múrov. Obnovený bol až po 60 rokoch reformovanou cirkvou a vtedy nahradili napr. pôvodné klenby rovným stropom. Časť fresiek sa však zachovala.
Peter Koreň, reštaurátor z Rožňavy, vysvetľuje: „Vo svätyni sa jedná o christologický cyklus založený na desiatich obrazoch. Práce spočívajú v konzervácii originálu vytmelením úbytkov a retuše.“
Zo sprievodného textu vyplýva, že stavbu tohto kostola a jeho výzdobu si objednal rod Bebekovcov, ktorý žil aj na kráľovskom dvore Karola Róberta. Možno aj preto na Gemer zavítal významný taliansky majster, ktorý tu zanechal unikátne dielo.
Reštaurátor Martin Vojtko hovorí: „V tomto regióne zrejme ide o vzorovú maľbu, v rámci ktorej sa potom odvíja celková história gemerskej stredovekej maľby. Takže tu rozhodne môžeme hovoriť o unikáte.“
Fresky sa vyznačujú aj ďalšou výnimočnosťou. Taliansky majster sa snažil uplatniť v tej dobe nevídanú vec, a to perspektívu.
{gallery}kultura/fresky{/gallery}
{jcomments on}

































V prvom vysielaní hlavných správ Slovenskej televízie odvysielali 15. októbra 2012 zaujímavú informáciu z Gemera. Jej autor Leopold Henzely priblížil prácu reštaurátorov i unikátne nástenné maľby, ktoré objavili v plešiveckom kostole. S potešením sme si vypočuli, že Gemer opäť potvrdzuje svoju povesť klenotnice vzácnych pamiatok. Reštaurátori objavili v pôvodne katolíckom, potom reformovanom kostole v Plešivci unikátne nástenné maľby. Podľa prvých odhadov by mohli byť medzi 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a