Dnes už nepoužívaná náboženská stavba by mohla v budúcnosti slúžiť ako informačný bod, pomyselné srdce Gotickej cesty.
„Gemer je jeden z najmalebnejších regiónov Slovenska, s ohromujúcim turistickým potenciálom, obrovským množstvom romantických zákutí, pamiatok a prírodných krás. Aj našou troškou sa snažíme prebudiť túto zakliatu záhradu z dlhého spánku, kedy ležala na okraji záujmu,“ vysvetlil David Raška, jeden zo Siedmich strážcov, prečo sa spolu s ďalšími nadšencami podujal podporiť tento projekt.
Siedmich strážcov podporia počas ich práce aj odborníci. Vo štvrtok kostolík navštívia reštaurátori Mgr. art. Peter Mlich a Mgr. art. Tomáš Székely, účasť potvrdila aj Mgr. Michaela Kalinová, ktorá počas prednášky taktiež vo štvrtok 17. augusta 2017 porozpráva o architektonicko-historickom výskume kostolíka. Podporu vyslovil aj Ing. Vladimír Kohút, ktorý bude v piatok 18. augusta prednášať o stavebno-technických problémoch na pamiatkach.
„Projekt je zameraný na vytvorenie komunity, ktorá sa bude venovať výlučne ochrane kostolíka v Henckovciach. Obec nemá potenciál mládeže, z ktorej by táto komunita mohla vzniknúť. Sú tu však jednotlivci, ktorí sa pridajú, ak niekto pripraví takúto možnosť,“ povedala Ing. arch. Eva Šmelková z OZ Gotická cesta.
Starostku obce Henckovce Vieru Nemcovú veľmi teší záujem študentov o Gemer a o unikátny kostolík. "Už od začiatku podporujeme rekonštrukciu tohto kostola v spolupráci s občianskym združením Gotická cesta. V budúcnosti v ňom plánujeme umiestniť expozíciu o ďalších kostolíkoch na Gotickej ceste. Očakávame zviditeľnenie a spropagovanie našej obce a kostola a pritiahnutie návštevníkov obce. Verím, že aj naši občania budú mať záujem o spoluprácu a pochopia, aký vzácny klenot v obci máme," povedala Nemcová.
Sedemdňový workshop ukončí podujatie pre verejnosť, ktoré sa bude konať v sobotu 19. augusta v čase od 10. hodiny až do večerných hodín. Strážcovia radi oboznámia všetkých návštevníkov so zaujímavosťami, ktoré sa s kostolíkom spájajú a poskytnú im odborný výklad. Srdečne vás na toto podujatie pozývame.
Projekt finančné podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.
Občianske združenie Gotická cesta vzniklo 11. novembra 2009 ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce rožňavských pamiatkarov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Okrem zakladajúcich členov z radov profesionálnych pracovníkov, zaoberajúcich sa ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva, prijali členstvo v združení aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú a tiež zástupcovia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi ako vlastníci týchto kultúrnych pamiatok. Snahou občianskeho združenia je pracovať v prospech kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na turistickej trase Gotická cesta.
Vlado Ondrejovič
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.