Factum per me DanIeLeM WaLLaChI In Monte S Georgii et erectum Diebus Novembris (v preklade: Vyhotovil ma Daniel Wallachy zo Spišskej Soboty a postavil v novembri 1762). Podľa tohto písaného dokumentu s chronogramom nástroj vyhotovil v roku 1762 Daniel Wallachy, organár zo Spišskej Soboty (v minulosti Georgenberg. resp. Mont St. Georgii, maď. Szepesszombat). Nástroj má teda už viac ako 250 rokov.
V ozdobnej kartuši nadstavca organovej skrine je citát z Biblie: LAUDATE EUM IN TUBIS ET ORGANO PSAL. CL. (v preklade: Chváľte Ho trúbami a organom, Žalm 150)
Vďaka tomu, že sa organ zachoval prakticky kompletný a v intaktnom stave, ako aj vďaka svojej zvukovej výbave (5 znejúcich registrov, Tremulant a „bubny“) a pôvabnej architektúre skrine, je po kompletnej obnove ukážkovým príkladom barokových pozitívov na Slovensku a zároveň reprezentatívnym dielom svojho autora. Podľa organárov Mgr. Ing. Mariána Mušku a Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku, ktorí nástroj reštaurovali, je to jediné kompletne zachované dielo D. Wallachyho na Slovensku a jeden z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území.
V roku 1999 bol začatý organologický prieskum nástroja a vypracovaný návrh na jeho obnovu. Po demontáži bol prevezený do Organárskych dielní v Žiline, kde sa začali prvé práce na jeho obnove. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce zastavené a nástroj bol uložený v dielňach. Vďaka grantu z Ministerstva kultúry SR bola v roku 2009 reštaurovaná organová skriňa a rezbárska výzdoba reštaurátorkou Andreou Dobošovou z Bratislavy. Až v roku 2015 bolo možné pokračovať v reštaurovaní nástrojovej časti vďaka ďalšiemu grantu z Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu, že výška pridelených prostriedkov nebola dostatočná, bola urobená podstatná časť prác, aby bol organ funkčný. Po prevoze do kostola v Brdárke v decembri 2015 bol opätovne zmontovaný na pôvodnom mieste, zostavený do celku, naintonovaný a naladený. Chýbajúce finančné prostriedky pre reštaurátorov poskytli Združenie právnických a fyzických osôb Gotická cesta Rožňava a Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, o.z.
Reštaurovanie tak starého nástroja si vyžadovalo náročné pracovné postupy – od vyčistenia stáročných depozitov prachu a iných nečistôt, cez konzerváciu a petrifikáciu drevených častí a výrobu chýbajúcich a úplne zničených drevených píšťal, odhrdzenie kovových častí, vyčistenie cínových píšťal a výroba chýbajúcich, nové kožovanie klinových mechov, opravu a rekonštrukciu zničenej klaviatúry s doplnením chýbajúcich častí, obnovu a opravu tónovej a registrovej traktúry, Tremulantu a bubnov až po kompletizáciu nástroja so skriňou a následnú montáž v kostole. Špeciálnou a pre hudobný nástroj dôležitou činnosťou bola obnova pôvodného zvukového obrazu a umelecká intonácia so snahou zachovať originálny barokový zvukový obraz, jasný, svieži až priebojný tón. Podľa reštaurátorov - organárov je zvuk brdárskeho organa na taký malý nástroj nezvyčajne silný, žiarivý, striebristý (kovové registre), u drevených registrov je tón mierne zamatový s jasným alikvótnym zafarbením.
Od polovice 18. storočia až do polovice 20. storočia tvoril brdársky organ neodmysliteľnú súčasť hudobnej kultúry v malebnej dedinke na Gemeri – Brdárke. Potom sa na dlhé desaťročia odmlčal. Združenie Za záchranu kostola v Brdárke o. z. sa bude naďalej snažiť o jeho sfunkčnenie a oživenie pre bohoslužobné účely, ale aj o prezentáciu jeho čarovných tónov na organových koncertoch lokálneho, príp. celoslovenského významu určených pre širokú verejnosť i odborníkov z oblasti hudobnej vedy.
Edita Kušnierová
Fotografia: M. Detko


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a