Factum per me DanIeLeM WaLLaChI In Monte S Georgii et erectum Diebus Novembris (v preklade: Vyhotovil ma Daniel Wallachy zo Spišskej Soboty a postavil v novembri 1762). Podľa tohto písaného dokumentu s chronogramom nástroj vyhotovil v roku 1762 Daniel Wallachy, organár zo Spišskej Soboty (v minulosti Georgenberg. resp. Mont St. Georgii, maď. Szepesszombat). Nástroj má teda už viac ako 250 rokov.
V ozdobnej kartuši nadstavca organovej skrine je citát z Biblie: LAUDATE EUM IN TUBIS ET ORGANO PSAL. CL. (v preklade: Chváľte Ho trúbami a organom, Žalm 150)
Vďaka tomu, že sa organ zachoval prakticky kompletný a v intaktnom stave, ako aj vďaka svojej zvukovej výbave (5 znejúcich registrov, Tremulant a „bubny“) a pôvabnej architektúre skrine, je po kompletnej obnove ukážkovým príkladom barokových pozitívov na Slovensku a zároveň reprezentatívnym dielom svojho autora. Podľa organárov Mgr. Ing. Mariána Mušku a Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku, ktorí nástroj reštaurovali, je to jediné kompletne zachované dielo D. Wallachyho na Slovensku a jeden z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území.
V roku 1999 bol začatý organologický prieskum nástroja a vypracovaný návrh na jeho obnovu. Po demontáži bol prevezený do Organárskych dielní v Žiline, kde sa začali prvé práce na jeho obnove. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce zastavené a nástroj bol uložený v dielňach. Vďaka grantu z Ministerstva kultúry SR bola v roku 2009 reštaurovaná organová skriňa a rezbárska výzdoba reštaurátorkou Andreou Dobošovou z Bratislavy. Až v roku 2015 bolo možné pokračovať v reštaurovaní nástrojovej časti vďaka ďalšiemu grantu z Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu, že výška pridelených prostriedkov nebola dostatočná, bola urobená podstatná časť prác, aby bol organ funkčný. Po prevoze do kostola v Brdárke v decembri 2015 bol opätovne zmontovaný na pôvodnom mieste, zostavený do celku, naintonovaný a naladený. Chýbajúce finančné prostriedky pre reštaurátorov poskytli Združenie právnických a fyzických osôb Gotická cesta Rožňava a Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, o.z.
Reštaurovanie tak starého nástroja si vyžadovalo náročné pracovné postupy – od vyčistenia stáročných depozitov prachu a iných nečistôt, cez konzerváciu a petrifikáciu drevených častí a výrobu chýbajúcich a úplne zničených drevených píšťal, odhrdzenie kovových častí, vyčistenie cínových píšťal a výroba chýbajúcich, nové kožovanie klinových mechov, opravu a rekonštrukciu zničenej klaviatúry s doplnením chýbajúcich častí, obnovu a opravu tónovej a registrovej traktúry, Tremulantu a bubnov až po kompletizáciu nástroja so skriňou a následnú montáž v kostole. Špeciálnou a pre hudobný nástroj dôležitou činnosťou bola obnova pôvodného zvukového obrazu a umelecká intonácia so snahou zachovať originálny barokový zvukový obraz, jasný, svieži až priebojný tón. Podľa reštaurátorov - organárov je zvuk brdárskeho organa na taký malý nástroj nezvyčajne silný, žiarivý, striebristý (kovové registre), u drevených registrov je tón mierne zamatový s jasným alikvótnym zafarbením.
Od polovice 18. storočia až do polovice 20. storočia tvoril brdársky organ neodmysliteľnú súčasť hudobnej kultúry v malebnej dedinke na Gemeri – Brdárke. Potom sa na dlhé desaťročia odmlčal. Združenie Za záchranu kostola v Brdárke o. z. sa bude naďalej snažiť o jeho sfunkčnenie a oživenie pre bohoslužobné účely, ale aj o prezentáciu jeho čarovných tónov na organových koncertoch lokálneho, príp. celoslovenského významu určených pre širokú verejnosť i odborníkov z oblasti hudobnej vedy.
Edita Kušnierová
Fotografia: M. Detko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.