V rámci viacerých brigád počas roka sa nám a ďalším viac ako 20 dobrovoľníkom podarilo urobiť veľa viditeľných zmien.
Upratali sme celé okolie od odpadkov a rôznych stavebných materiálov. Portál banskej štôlne Ladislav sme vytiahli zo svahu predovšetkým odstránením zosunutej pôdy, vyklčovaním agátov a iných drevín, vyčistením spár v opornom múre a vyčistením odtokových žľabov.
Vytýčili a vybudovali sme chodníky ku vchodu do kina a k portálu banskej štôlne. Na budove sme zatreli graffiti, za budovou sme sa pustili do dobudovania oddychovej zóny. Umiestnili sme tam nové lavičky, stôl a zábradlie. Celý priestor sme vysypali kameňom.
Umiestnili sme dve infotabule, jednu pri budove a druhú pri portáli banskej štôlne. Budú informovať turistov, ktorí prechádzajú okolo po turistickej značke o významnej histórii tohto miesta. Tiež sa budú môcť pokochať krásnym výhľadom od budovy kina. Jednu staršiu lavičku sa nám podarilo premiestniť k jednej z infotabúľ.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| Bočná strana budovy pred | a po úpravách | Pohľad na priestor pri budove pred | a po úpravách |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| Priestor za budovou pred | po úpravách | Pohľad na priestor oddychovej zóny pred | a po úpravách |
Veríme, že tento náš prvý projekt je len začiatkom a prvým krokom k obnove celej národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek pomohli v priebehu projektu, predovšetkým obci Sirk a Baníckemu múzeu v Rožňave. Viac informácií o Železníku, jeho histórii ako aj o priebehu nášho projektu nájdete na podstránke: http://pokladyslovenska.sk/zeleznik
Ing. Ladislav Bene, predseda OZ
Skryté poklady Slovenska










































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a