Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm usporiadalo tento rok už 16. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2012. Súťaž sa uskutočnila v sobotu 14. apríla 2012 v Galérii GOS. Cineama je najstaršia a najprestížnejšia celoslovenská postupová súťaž, ktorá vytvára priestor na prezentáciu neprofesionálnej filmovej tvorby, vzájomnú konfrontáciu aj inšpiráciu autorov. Jedným z hlavných cieľov je rozvíjať ich talent a zvyšovať technickú aj umeleckú hodnotu vytvorených diel v spolupráci s odborníkmi na rozborových diskusiách na všetkých úrovniach súťaže.Projekcia súťažných aj nesúťažných filmov prebiehala celý deň. Súťažné filmy zoradené do troch hodinových blokov si pozrela odborná porota v zložení: Mgr. art. Peter Dimitrov ArtD, Mgr. art. Ľubomír
Viluda a Mgr. art. Ivan Kršiak, profesionálni filmári a zároveň pedagógovia vysokých filmových škôl. V čase rozhodovania o výsledkoch si mohli diváci pre inšpiráciu pozrieť krátke filmy vytvorené v roku 2011 na workshope UNICA v Luxembursku, kde Slovensko reprezentovali dve členky Gemerfilmu - Lea Máriássy a Alexandra Borzy ako tímlíderka.
O tom, že pre porotu rozhodovanie nebolo jednoduché, svedčia výsledky. V kategórii D bola úroveň veľmi vyrovnaná, pričom nikto “nevytŕčal z davu”, takže nebolo možné udeliť 1. miesto. V skupine A najmladších autorov zastúpenej prevažne animovanými filmami to bolo podobné, s tým rozdielom že jeden z filmov bol výnimočný, takže bolo udelené 1. miesto kolektívu autorov pri CVČ Domino v Košiciach za film Ranená breza. Za najhodnotnejšiu môžeme považovať skupinu C (16 až 19 rokov), kde bolo niekoľko veľmi kvalitných filmov, takže rozhodovanie o oceneniach bolo najťažšie. Napokon sa porota rozhodla prideliť až dve sošky GOSkara spolu s prvým miestom. Autori Balázs Tisza z Košíc (animácia Hra) a Enrik Bistika z Medzeva (hraný film Weed) dokázali svoje kvality už v predošlom ročníku, keď po postupe z krajskej súťaže zožali zaslúžený úspech aj v rámci celoslovenského kola. V skupine B si odniesla 1. miesto tvorivá skupina Zemiaky v Šuvke z Košíc za animáciu PF 2012.
Na druhých a tretích miestach, ale aj bez ocenenia s odporučením poroty v zmysle propozícií postúpilo na celoslovenské kolo súťaže, ktoré sa uskutoční v Bratislave 8. – 10. júna 2012, celkom 19 filmov. Všetkým úspešným blahoželáme a ostatným zúčastneným prajeme nové inšpirácie do tvorby pre budúci ročník súťaže.
Pre náš región získal 2. miesto v kategórii D Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý už tradične prispel dokumentárnym filmom z prostredia Slovenského krasu, tentokrát o Silickej ľadnici. Postúpiť do celoslovenskej súťaže sa podarilo aj Alexandre Borzy z Rožňavy s hraným filmom Stres.
Za finančnú podporu organizátori a filmári ďakujú Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.
{gallery}kultura/film/cineama{/gallery}
V Ý S L E D K Y
CINEAMA 2012 – krajská súťaž, 14. 4. 2012 Rožňava
SKUPINA A
|
1. miesto |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
S rozvojom moderných technológií nastáva na poli prednesu poézie nová éra. Film Ranená breza je priekopníkom práve v tejto oblasti. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
Stredoškoláci majú svoje tablá vo výkladoch obchodov, náš filmový klub svoje tablo zavesil na YouTube |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Filmový krúžok Dobrej víly Kesaj, Košice |
|
|
|
Malý školský horor zapríčinený výmenou. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Panocová, Adriána Rašiová, Košice |
|
|
|
Prešibaná myš je opäť na scéne. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Amrichová, Košice |
|
|
|
Leto, žabka, krokodíl, mucha a čitateľka v jednu chvíľu na jednom mieste. |
||
|
|
||
|
A/ Trieda 7.B, ZŠ Ul. Ing. Kožucha 11, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Téma je zima. Žiaci samostatne navrhli celý dej. Korčuľovanie, pukanie ľadu, potápanie sa a pomoc druhého človeka. |
||
|
|
||
|
Skupina B |
||
|
1. miesto |
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Čo nás čaká v roku 2012 ? |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
B/ Kolektív študentov SSUŠF, Košice |
|
|
|
Mesto Košice očami študentov tretieho ročníka Filmovej školy – záverečná ročníková práca. |
||
|
|
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Tajomstvá ukryté v notesoch. |
||
|
|
||
|
Skupina C |
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu hru, ktorá sa hrá trochu inak |
||
|
|
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Enrik Bistika, Košice |
|
|
|
Film nie je propagáciou škodlivých látok, ale ilustráciou toho, kam môže dospieť dnešná mladá generácia o 50 rokov. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
C/ Dániel Bóta, Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu ženu, ktorá žije mimo mesta. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
C/ Peter Výrostko, Košice |
|
|
|
Príbeh o skorumpovanom policajtovi. Do príbehu však zasiahne niekto iný, neznámy, ktorý zoberie spravodlivosť do vlastných rúk. Aj keď možno brutálnejšie než by sa čakalo. |
||
|
|
||
|
C/ Alexandra Borzy, Rožňava |
|
|
|
stres pred skúškou... |
||
|
|
||
|
Skupina D |
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Kóňa, Rožňava |
|
|
|
Dokument o Silickej ľadnici, ktorej vstupná časť je čiastočne zaľadnená. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Baran, Košice |
|
|
|
Poetický film na motívy poézie a životných myšlienok básnika Milana Rúfusa |
||
|
|
||
|
3. miesto |
||
|
D/ Vladimír Olšavský, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Film k roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
D/ Bc. Štefan Bartko, Sp. Nová Ves |
|
|
|
Ryžovanie zlata na Ďurkovci. |
||
|
|
|
|
|
D/ Ivan Frankovič, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Animovaný dokument o filmárskej tvorivej dielni Východná minúta v Bardejove. |
||
Anežka Kleinová
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.