Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm usporiadalo tento rok už 16. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2012. Súťaž sa uskutočnila v sobotu 14. apríla 2012 v Galérii GOS. Cineama je najstaršia a najprestížnejšia celoslovenská postupová súťaž, ktorá vytvára priestor na prezentáciu neprofesionálnej filmovej tvorby, vzájomnú konfrontáciu aj inšpiráciu autorov. Jedným z hlavných cieľov je rozvíjať ich talent a zvyšovať technickú aj umeleckú hodnotu vytvorených diel v spolupráci s odborníkmi na rozborových diskusiách na všetkých úrovniach súťaže.Projekcia súťažných aj nesúťažných filmov prebiehala celý deň. Súťažné filmy zoradené do troch hodinových blokov si pozrela odborná porota v zložení: Mgr. art. Peter Dimitrov ArtD, Mgr. art. Ľubomír
Viluda a Mgr. art. Ivan Kršiak, profesionálni filmári a zároveň pedagógovia vysokých filmových škôl. V čase rozhodovania o výsledkoch si mohli diváci pre inšpiráciu pozrieť krátke filmy vytvorené v roku 2011 na workshope UNICA v Luxembursku, kde Slovensko reprezentovali dve členky Gemerfilmu - Lea Máriássy a Alexandra Borzy ako tímlíderka.
O tom, že pre porotu rozhodovanie nebolo jednoduché, svedčia výsledky. V kategórii D bola úroveň veľmi vyrovnaná, pričom nikto “nevytŕčal z davu”, takže nebolo možné udeliť 1. miesto. V skupine A najmladších autorov zastúpenej prevažne animovanými filmami to bolo podobné, s tým rozdielom že jeden z filmov bol výnimočný, takže bolo udelené 1. miesto kolektívu autorov pri CVČ Domino v Košiciach za film Ranená breza. Za najhodnotnejšiu môžeme považovať skupinu C (16 až 19 rokov), kde bolo niekoľko veľmi kvalitných filmov, takže rozhodovanie o oceneniach bolo najťažšie. Napokon sa porota rozhodla prideliť až dve sošky GOSkara spolu s prvým miestom. Autori Balázs Tisza z Košíc (animácia Hra) a Enrik Bistika z Medzeva (hraný film Weed) dokázali svoje kvality už v predošlom ročníku, keď po postupe z krajskej súťaže zožali zaslúžený úspech aj v rámci celoslovenského kola. V skupine B si odniesla 1. miesto tvorivá skupina Zemiaky v Šuvke z Košíc za animáciu PF 2012.
Na druhých a tretích miestach, ale aj bez ocenenia s odporučením poroty v zmysle propozícií postúpilo na celoslovenské kolo súťaže, ktoré sa uskutoční v Bratislave 8. – 10. júna 2012, celkom 19 filmov. Všetkým úspešným blahoželáme a ostatným zúčastneným prajeme nové inšpirácie do tvorby pre budúci ročník súťaže.
Pre náš región získal 2. miesto v kategórii D Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý už tradične prispel dokumentárnym filmom z prostredia Slovenského krasu, tentokrát o Silickej ľadnici. Postúpiť do celoslovenskej súťaže sa podarilo aj Alexandre Borzy z Rožňavy s hraným filmom Stres.
Za finančnú podporu organizátori a filmári ďakujú Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.
{gallery}kultura/film/cineama{/gallery}
V Ý S L E D K Y
CINEAMA 2012 – krajská súťaž, 14. 4. 2012 Rožňava
SKUPINA A
|
1. miesto |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
S rozvojom moderných technológií nastáva na poli prednesu poézie nová éra. Film Ranená breza je priekopníkom práve v tejto oblasti. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
Stredoškoláci majú svoje tablá vo výkladoch obchodov, náš filmový klub svoje tablo zavesil na YouTube |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Filmový krúžok Dobrej víly Kesaj, Košice |
|
|
|
Malý školský horor zapríčinený výmenou. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Panocová, Adriána Rašiová, Košice |
|
|
|
Prešibaná myš je opäť na scéne. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Amrichová, Košice |
|
|
|
Leto, žabka, krokodíl, mucha a čitateľka v jednu chvíľu na jednom mieste. |
||
|
|
||
|
A/ Trieda 7.B, ZŠ Ul. Ing. Kožucha 11, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Téma je zima. Žiaci samostatne navrhli celý dej. Korčuľovanie, pukanie ľadu, potápanie sa a pomoc druhého človeka. |
||
|
|
||
|
Skupina B |
||
|
1. miesto |
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Čo nás čaká v roku 2012 ? |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
B/ Kolektív študentov SSUŠF, Košice |
|
|
|
Mesto Košice očami študentov tretieho ročníka Filmovej školy – záverečná ročníková práca. |
||
|
|
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Tajomstvá ukryté v notesoch. |
||
|
|
||
|
Skupina C |
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu hru, ktorá sa hrá trochu inak |
||
|
|
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Enrik Bistika, Košice |
|
|
|
Film nie je propagáciou škodlivých látok, ale ilustráciou toho, kam môže dospieť dnešná mladá generácia o 50 rokov. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
C/ Dániel Bóta, Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu ženu, ktorá žije mimo mesta. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
C/ Peter Výrostko, Košice |
|
|
|
Príbeh o skorumpovanom policajtovi. Do príbehu však zasiahne niekto iný, neznámy, ktorý zoberie spravodlivosť do vlastných rúk. Aj keď možno brutálnejšie než by sa čakalo. |
||
|
|
||
|
C/ Alexandra Borzy, Rožňava |
|
|
|
stres pred skúškou... |
||
|
|
||
|
Skupina D |
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Kóňa, Rožňava |
|
|
|
Dokument o Silickej ľadnici, ktorej vstupná časť je čiastočne zaľadnená. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Baran, Košice |
|
|
|
Poetický film na motívy poézie a životných myšlienok básnika Milana Rúfusa |
||
|
|
||
|
3. miesto |
||
|
D/ Vladimír Olšavský, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Film k roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
D/ Bc. Štefan Bartko, Sp. Nová Ves |
|
|
|
Ryžovanie zlata na Ďurkovci. |
||
|
|
|
|
|
D/ Ivan Frankovič, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Animovaný dokument o filmárskej tvorivej dielni Východná minúta v Bardejove. |
||
Anežka Kleinová
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).