Projekcia súťažných aj nesúťažných filmov prebiehala celý deň. Súťažné filmy zoradené do troch hodinových blokov si pozrela odborná porota v zložení: Mgr. art. Peter Dimitrov ArtD, Mgr. art. Ľubomír
Viluda a Mgr. art. Ivan Kršiak, profesionálni filmári a zároveň pedagógovia vysokých filmových škôl. V čase rozhodovania o výsledkoch si mohli diváci pre inšpiráciu pozrieť krátke filmy vytvorené v roku 2011 na workshope UNICA v Luxembursku, kde Slovensko reprezentovali dve členky Gemerfilmu - Lea Máriássy a Alexandra Borzy ako tímlíderka.
O tom, že pre porotu rozhodovanie nebolo jednoduché, svedčia výsledky. V kategórii D bola úroveň veľmi vyrovnaná, pričom nikto “nevytŕčal z davu”, takže nebolo možné udeliť 1. miesto. V skupine A najmladších autorov zastúpenej prevažne animovanými filmami to bolo podobné, s tým rozdielom že jeden z filmov bol výnimočný, takže bolo udelené 1. miesto kolektívu autorov pri CVČ Domino v Košiciach za film Ranená breza. Za najhodnotnejšiu môžeme považovať skupinu C (16 až 19 rokov), kde bolo niekoľko veľmi kvalitných filmov, takže rozhodovanie o oceneniach bolo najťažšie. Napokon sa porota rozhodla prideliť až dve sošky GOSkara spolu s prvým miestom. Autori Balázs Tisza z Košíc (animácia Hra) a Enrik Bistika z Medzeva (hraný film Weed) dokázali svoje kvality už v predošlom ročníku, keď po postupe z krajskej súťaže zožali zaslúžený úspech aj v rámci celoslovenského kola. V skupine B si odniesla 1. miesto tvorivá skupina Zemiaky v Šuvke z Košíc za animáciu PF 2012.
Na druhých a tretích miestach, ale aj bez ocenenia s odporučením poroty v zmysle propozícií postúpilo na celoslovenské kolo súťaže, ktoré sa uskutoční v Bratislave 8. – 10. júna 2012, celkom 19 filmov. Všetkým úspešným blahoželáme a ostatným zúčastneným prajeme nové inšpirácie do tvorby pre budúci ročník súťaže.
Pre náš región získal 2. miesto v kategórii D Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý už tradične prispel dokumentárnym filmom z prostredia Slovenského krasu, tentokrát o Silickej ľadnici. Postúpiť do celoslovenskej súťaže sa podarilo aj Alexandre Borzy z Rožňavy s hraným filmom Stres.
Za finančnú podporu organizátori a filmári ďakujú Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.
{gallery}kultura/film/cineama{/gallery}
V Ý S L E D K Y
CINEAMA 2012 – krajská súťaž, 14. 4. 2012 Rožňava
SKUPINA A
|
1. miesto |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
S rozvojom moderných technológií nastáva na poli prednesu poézie nová éra. Film Ranená breza je priekopníkom práve v tejto oblasti. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
Stredoškoláci majú svoje tablá vo výkladoch obchodov, náš filmový klub svoje tablo zavesil na YouTube |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Filmový krúžok Dobrej víly Kesaj, Košice |
|
|
|
Malý školský horor zapríčinený výmenou. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Panocová, Adriána Rašiová, Košice |
|
|
|
Prešibaná myš je opäť na scéne. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Amrichová, Košice |
|
|
|
Leto, žabka, krokodíl, mucha a čitateľka v jednu chvíľu na jednom mieste. |
||
|
|
||
|
A/ Trieda 7.B, ZŠ Ul. Ing. Kožucha 11, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Téma je zima. Žiaci samostatne navrhli celý dej. Korčuľovanie, pukanie ľadu, potápanie sa a pomoc druhého človeka. |
||
|
|
||
|
Skupina B |
||
|
1. miesto |
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Čo nás čaká v roku 2012 ? |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
B/ Kolektív študentov SSUŠF, Košice |
|
|
|
Mesto Košice očami študentov tretieho ročníka Filmovej školy – záverečná ročníková práca. |
||
|
|
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Tajomstvá ukryté v notesoch. |
||
|
|
||
|
Skupina C |
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu hru, ktorá sa hrá trochu inak |
||
|
|
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Enrik Bistika, Košice |
|
|
|
Film nie je propagáciou škodlivých látok, ale ilustráciou toho, kam môže dospieť dnešná mladá generácia o 50 rokov. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
C/ Dániel Bóta, Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu ženu, ktorá žije mimo mesta. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
C/ Peter Výrostko, Košice |
|
|
|
Príbeh o skorumpovanom policajtovi. Do príbehu však zasiahne niekto iný, neznámy, ktorý zoberie spravodlivosť do vlastných rúk. Aj keď možno brutálnejšie než by sa čakalo. |
||
|
|
||
|
C/ Alexandra Borzy, Rožňava |
|
|
|
stres pred skúškou... |
||
|
|
||
|
Skupina D |
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Kóňa, Rožňava |
|
|
|
Dokument o Silickej ľadnici, ktorej vstupná časť je čiastočne zaľadnená. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Baran, Košice |
|
|
|
Poetický film na motívy poézie a životných myšlienok básnika Milana Rúfusa |
||
|
|
||
|
3. miesto |
||
|
D/ Vladimír Olšavský, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Film k roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
D/ Bc. Štefan Bartko, Sp. Nová Ves |
|
|
|
Ryžovanie zlata na Ďurkovci. |
||
|
|
|
|
|
D/ Ivan Frankovič, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Animovaný dokument o filmárskej tvorivej dielni Východná minúta v Bardejove. |
||
Anežka Kleinová
{jcomments on}
































Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm usporiadalo tento rok už 16. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2012. Súťaž sa uskutočnila v sobotu 14. apríla 2012 v Galérii GOS. Cineama je najstaršia a najprestížnejšia celoslovenská postupová súťaž, ktorá vytvára priestor na prezentáciu neprofesionálnej filmovej tvorby, vzájomnú konfrontáciu aj inšpiráciu autorov. Jedným z hlavných cieľov je rozvíjať ich talent a zvyšovať technickú aj umeleckú hodnotu vytvorených diel v spolupráci s odborníkmi na rozborových diskusiách na všetkých úrovniach súťaže.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-