Film Vás donutí vnímat primitivní, místy velice ubohý způsob dnešního vesnického, málo se měnícího života, založeného ani ne tak na tíze skutečných problémů regionu, obce, rodiny, či jednotlivce, ale pouze na vzpomínkách po zašlých časech.
Velice zajímavým faktem celého scénáře je, že režisér nám neposkytuje pohled na danou problematiku pouze produktivní části obyvatelstva, která zažila „blahobyt komunismu“ a teď prožívá „chudobu kapitalismu“, ale nalezneme zde průřez čtyřmi generacemi názorů, s děsivým závěry, který nás neohromují svojí podstatou, nýbrž tím, že jsou totožné.
Divák, který pozorně sleduje děj, je donucen autorem filmu přemýšlet o základních otázkách života a pouze s údivem naslouchá jednotlivým komentářům a většinou není s to pochopit, jak je možné dosáhnout maximální názorové jednotnosti u člověka náctiletého, čtyřicátníka, šedesátníka a osmdesátiletého důchodce.
Všichni jsou zklamaní, všichni žijí s pocitem, že dobře již bylo, nic pozitivního je v jejich rodném kraji nečeká. Je špatné, když jsou dnes lidi donuceni okolnostmi si myslet, že za komunismu jim byl lépe, je ale přímo tragikomické, jak děti dokážou přejímat názory svých rodičů a prarodičů a navzdory svému rozumu, vitalitě a svému mládí si nechávají „znechutit“ svoje právo na život negativismem, který je zdrojem celého problému „chudých regionů“.
V okamžiku, když se Prof. Fabian, který jako jediný z celého dokumentu, reálně hodnotí situaci dnes a před tím očima „z venku“ a částečně řeší i stránku ekonomickou, dává naději na změnu, která je v rukách mladé generace, nastává klíčový a zároveň nejděsivější okamžik celého filmu. Krátký sestřih na mladého, nadějného mládence, na pomyšleného vykonavatele změny, na revolucionáře novodobého regionálního života, který nemá zájem cokoliv dělat a bez okolků prohlásí: „jsem líný a nechce se mi“.
Zda-li autor chtěl poukázat na počátek zkázy mladé generace, která sama není schopna myslet, činit a posouvat se vpřed, zůstává v dokumentu nezodpovězenou otázkou. S určitostí ale můžeme říci, že jeho prezentace dnešní mládeže v tomto dokumentu, na ní částečně vrhá stín novodobé negramotnosti a jednoduchosti.
Je obdivuhodné, že se režisér nijak neuchýlil k natáčení těch nejnižších vrstev, alkoholiků, či vyvrhelů společnosti, které v tomto prostředí není nijak obtížné nalézt. Na běžný „vesnický“ problém s alkoholem poukazuje pouze okrajově, snaží se natočit pozitivní okamžiky životů, oslavy v obci, radosti a běžné starosti dne v průměrné domácnosti. V díle není cítit ani náznak nadsázky, či humorný pohled na problematiku, o to je ale silnější a srdcervoucí dojem z tohoto díla.
Autor bezprostředně dokázal v díle zdůraznit a poukázat na oddanost obyvatel tomuto „chudému kraji“ i když všichni jsou v něm nespokojeni a nevidí „světlou budoucnost“, jsou s ním srostlí, milují ho a zůstávají mu věrni. Je to obrazem stovky let otesávaných slovanských rysů, či pohodlnosti dnešních obyvatel a ukázka jejich strachu z neznáma?
Osobně se přikláním k první variantě, neboť v ní je ukryta, i když běžným okem neviditelná, kapka naděje nejen pro tento region, ale také pro zachování demokracie v našich životech, v našich státech. Nemůže být přece pravda, že dnešní lidé by byli opět ochotni a schopni nechat korumpovat svoji duši výměnou za pravidelný příděl čočky.
Chudoba totiž není otázkou peněz, nýbrž stavem mysli. Člověk, stejně jako rodina, obec, region, či stát může být mnohokrát na mizině, nikdy by ale neměl být chudý.
Už od nepaměti platí, kde je vůle, tam je cesta… Musíme věřit, že vůle zůstala v nás všech, i když možná teď spí hlubokým spánkem… Autor tohoto dokumentu patří mezi ty, kteří se nebojí veřejně přiznat: „Máme problém, vážení, a je potřeba ho začít řešit.“
-mars-
Banícky chlebíček (trailer) from Filmtopia on Vimeo.
{jcomments on}
































Iba nedávno mal premiéru filmový dokument mladého slovenského režiséra Romana Fábiana Banícky chlebíček, ktorého rodinné korene sa viažu na horný Gemer, voľakedy bohatý na náleziská nerastných surovín, najmä železnej rudy. Jej ťažba v miestnych baniach určila charakter regiónu a dala prácu i chlieb mnohým Gemerčanom. Krátku recenziu na uvedený film som dostal z Českej republiky od gemerskej rodáčky, ktorý uverejňujem v pôvodnom českom jazyku:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-