Prvé festivaly absolvoval ešte len v decembri minulého roka, a už získal štyri ocenenia. Tri v Indonézii na World Documentary Awards, ktoré si autori prevzali na ostrove Bali a cenu Hollywood International Independent Documentary Awards v USA.
„Tvorcovia filmu sú už niekoľko rokov porotcami krajskej súťaže amatérskeho filmu Cineama, ktorú organizuje pre Košický kraj Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave," hovorí Anežka Kleinová, manažérka kultúry GOS, a dodáva, „aj tentokrát k nám zavítajú pri príležitosti súťažnej prehliadky a v predvečer jej konania osobne uvedú svoj najnovší dokument z exotickej Afriky a určite sprostredkujú zážitky aj spoza kamery."
V doterajšej tvorbe sa autori zameriavali skôr na domáce prostredie, vo svojich krátkometrážnych filmoch zachytili netradičné preteky na tradičných saniach – krňačkách (Na hrane), život pastierov oviec (Bača Jano Červeň), krásu horských lúk a pasienkov a život človeka v súlade s prírodným prostredím (Poľana). Ich tvorba od začiatku získava nielen divácku priazeň, ale aj ocenenia porôt na medzinárodných filmových festivaloch. Myšlienka presťahovať kameru zo stredoslovenských kopcov až na africký kontinent začala Ľubomírovi Viludovi vŕtať v hlave po tom, čo sa vrátil z prvého zájazdu v Keni. „Poňali sme to tak, že cez nami vymyslených sedem hriechov a výpovedí "afrických Slovákov" zdokumentujeme priepastný rozdiel medzi naším a ich svetom,“ hovorí Ľubomír Viluda a pokračuje, „aj my sme pri stretnutí s týmto svetom, napriek všetkým dostupným informáciám, utrpeli kultúrny šok. Turisti z jednej z najrozvinutejších krajín tohto kontinentu poznajú len safari a luxusné rezorty. Pravá tvár Afriky je však niekde inde."
Dokumentárny film Sedem hriechov civilizácie rozpráva o strete dvoch odlišných svetov a civilizačných hriechoch, ktoré nezvratne ovplyvňujú naše životy. Slovenskí dokumentaristi film nakrúcali počas uplynulých štyroch rokov najmä v Keni. Hlavnými hrdinami filmu sú však najmä Slováci, ktorí v Keni našli svoj trvalý či prechodný domov, alebo do tejto africkej krajiny prichádzajú ako turisti. Sú tak konfrontovaní s teroristickými útokmi či klimatickými zmenami, ktoré už nie sú len problémom budúcnosti. Navyše, Európou sa prevalila migračná vlna tsunami a nastal problém. Dnes je to náš spoločný problém. Film tak hľadá odpovede na otázky, čo môžeme urobiť, aby títo migranti mohli a hlavne chceli zostať doma, tam pracovať a žiť lepšie ako doteraz.
Vstup voľný.
A.K.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.