uviedla riaditeľka festivalu Eva Děkanovská. Predsedom poroty je, ako aj po minulé roky, herec a moderátor zo Švajčiarska Roger Worrod.
Súťaží sa v troch sekciách. Cenu si prevezmú víťazi v sekcii lokálna televízia, produkčná spoločnosť a mladý autor. „Do súťažnej prehliadky sa prihlásili autori z 53 krajín, medzi nimi aj také exotické krajiny ako je Kongo, Brazília, Libanon či Irán,“ konštatuje Eva Děkanovská, ktorá zároveň pozýva všetkých Košičanov na premietania filmov každý festivalový deň od 9:00 do 13:00 do Domu techniky.
Do kina Úsmev pozývajú organizátori festivalu všetkých Košičanov v dňoch 7. až 9. júna. Diváci môžu uvidieť výber najlepších krátkych filmov z histórie festivalu, ale aj premiéru srbského celovečerného filmu Mamarosh a ďalšie dlhometrážne filmy určené pre rôzne vekové kategórie. Vstup na predstavenia je voľný a program premietaní bude zverejnený na web stránke kina Úsmev.
Súčasťou festivalu budú aj panelové diskusie a workshopy, v ktorých sa bude diskutovať o témach, ktoré hýbu Európou. Vo štvrtok 8. júna sa bude diskutovať o terorizme a vojne ako o existenčnej hrozbe médií. O deň neskôr, v piatok, sa budú účastníci rozprávať o utečeneckej a migračnej kríze z pohľadu médií.
Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák je jediný festival svojho druhu v Európe. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1995 a odvtedy sa ho zúčastnili autori takmer z celého sveta s tisíckami lokálnych filmov, televízií či produkčných spoločností.
Medzinárodný festival Zlatý žobrák je lokálny – premietania filmov budú aj v regiónoch.
V stredu 7. júna ponúkne festival snímky z minulých rokov aj návštevníkom kina Centrum v Michalovciach, o deň neskôr 8. júna sa bude premietať v Rožňave v kine Apollo v Gemerskom osvetovom stredisku a v Spišskej Novej Vsi v kine Mier. V predpoludňajších hodinách ponúkajú organizátori premietanie filmov pre deti a mládež zo škôl. O 19.00 hodine sa v Rožňave a v Michalovciach premietne srbský celovečerný film “Mamarosh“ o premietačovi filmov, ktorý po bombardovaní Srbska prichádza do USA a v ére digitalizácie filmu nachádza nové životné poslanie.
Premietanie v Rožňave otvorí svojím koncertom v Gemerskom osvetovom stredisku o 18.00 hodine hudobné trio zo Srbska. Zahrajú evergreeny z oblasti popu, rocku a rock and rollu, blues a dokonca country od takých hudobníkov ako Bob Dylan, Leonard Cohen, Eric Clapton, Sting, Adele, Amy Winehouse a skupín ako sú The Doors, The Beatles, The Rolling Stones, Vaya Con Dios, Queen.
V Spišskom osvetovom stredisku v Spišskej Novej Vsi sa pre regionálnych amatérskych filmárov uskutoční workshop so slovenským aj zahraničným lektorom. O téme “Ekonomické aspekty investigatívnej publicistiky v súkromnom regionálnom televíznom vysielaní” bude prednášať režisér, scenárista a producent Vladimír Seman. Na workshope vystúpi aj Saman Hosseinpuor z Iránu, ktorý je víťazom minuloročného Zlatého žobráka v sekcii Mladý autor s filmom “Ryba”. Účastníkom workshopu predstaví situáciu vo filmovom priemysle Iránu a porozpráva o podmienkach filmárskej práce v krajine.
V Michalovciach pred večerným predstavením predstavia verejnosti videoklip o meste z produkcie mladého rapera Tomáša Jaspera Vajdu.
Partnerom festivalu je Košický samosprávny kraj. Tento festival sa považuje za značku a platformu pre odvetvie filmovej tvorby, ktorá je súčasťou kreatívneho priemyslu.
Anežka Kleinová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.