uviedla riaditeľka festivalu Eva Děkanovská. Predsedom poroty je, ako aj po minulé roky, herec a moderátor zo Švajčiarska Roger Worrod.
Súťaží sa v troch sekciách. Cenu si prevezmú víťazi v sekcii lokálna televízia, produkčná spoločnosť a mladý autor. „Do súťažnej prehliadky sa prihlásili autori z 53 krajín, medzi nimi aj také exotické krajiny ako je Kongo, Brazília, Libanon či Irán,“ konštatuje Eva Děkanovská, ktorá zároveň pozýva všetkých Košičanov na premietania filmov každý festivalový deň od 9:00 do 13:00 do Domu techniky.
Do kina Úsmev pozývajú organizátori festivalu všetkých Košičanov v dňoch 7. až 9. júna. Diváci môžu uvidieť výber najlepších krátkych filmov z histórie festivalu, ale aj premiéru srbského celovečerného filmu Mamarosh a ďalšie dlhometrážne filmy určené pre rôzne vekové kategórie. Vstup na predstavenia je voľný a program premietaní bude zverejnený na web stránke kina Úsmev.
Súčasťou festivalu budú aj panelové diskusie a workshopy, v ktorých sa bude diskutovať o témach, ktoré hýbu Európou. Vo štvrtok 8. júna sa bude diskutovať o terorizme a vojne ako o existenčnej hrozbe médií. O deň neskôr, v piatok, sa budú účastníci rozprávať o utečeneckej a migračnej kríze z pohľadu médií.
Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák je jediný festival svojho druhu v Európe. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1995 a odvtedy sa ho zúčastnili autori takmer z celého sveta s tisíckami lokálnych filmov, televízií či produkčných spoločností.
Medzinárodný festival Zlatý žobrák je lokálny – premietania filmov budú aj v regiónoch.
V stredu 7. júna ponúkne festival snímky z minulých rokov aj návštevníkom kina Centrum v Michalovciach, o deň neskôr 8. júna sa bude premietať v Rožňave v kine Apollo v Gemerskom osvetovom stredisku a v Spišskej Novej Vsi v kine Mier. V predpoludňajších hodinách ponúkajú organizátori premietanie filmov pre deti a mládež zo škôl. O 19.00 hodine sa v Rožňave a v Michalovciach premietne srbský celovečerný film “Mamarosh“ o premietačovi filmov, ktorý po bombardovaní Srbska prichádza do USA a v ére digitalizácie filmu nachádza nové životné poslanie.
Premietanie v Rožňave otvorí svojím koncertom v Gemerskom osvetovom stredisku o 18.00 hodine hudobné trio zo Srbska. Zahrajú evergreeny z oblasti popu, rocku a rock and rollu, blues a dokonca country od takých hudobníkov ako Bob Dylan, Leonard Cohen, Eric Clapton, Sting, Adele, Amy Winehouse a skupín ako sú The Doors, The Beatles, The Rolling Stones, Vaya Con Dios, Queen.
V Spišskom osvetovom stredisku v Spišskej Novej Vsi sa pre regionálnych amatérskych filmárov uskutoční workshop so slovenským aj zahraničným lektorom. O téme “Ekonomické aspekty investigatívnej publicistiky v súkromnom regionálnom televíznom vysielaní” bude prednášať režisér, scenárista a producent Vladimír Seman. Na workshope vystúpi aj Saman Hosseinpuor z Iránu, ktorý je víťazom minuloročného Zlatého žobráka v sekcii Mladý autor s filmom “Ryba”. Účastníkom workshopu predstaví situáciu vo filmovom priemysle Iránu a porozpráva o podmienkach filmárskej práce v krajine.
V Michalovciach pred večerným predstavením predstavia verejnosti videoklip o meste z produkcie mladého rapera Tomáša Jaspera Vajdu.
Partnerom festivalu je Košický samosprávny kraj. Tento festival sa považuje za značku a platformu pre odvetvie filmovej tvorby, ktorá je súčasťou kreatívneho priemyslu.
Anežka Kleinová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-