Vyjsť na ulicu a ponúknuť divákom svoj divadelný kumšt je takpovediac aj odvaha, pretože divákmi sú náhodní a vlastne nepripravení diváci, v našom prípade to boli účastníci veľkého štvordňového tradičného Levického jarmoku (18.-21.10.), ktorých však herci udržali v pozornosti a veselej nálade až do konca predstavenia.
Akoby na oplátku mestské divadlo z Levíc Teáter Komika zavíta na Gemer. V rámci podujatia XXIV. Dobšinský rozprávkový Gemer 2018 tento levický divadelný súbor uvedie 25. októbra 2018 o 9.30 hod. v divadelnej sále DK v Rimavskej Sobote hru Ja a môj brat. Hra prináša príbeh dvoch spisovateľov, štúrovcov, kňazov – bratov Jána a Sama Chalupku, ktorí túžili, milovali, pochybovali, ale neprestali veriť, že umenie mení dejiny. Dvaja ľudia, dva osudy, jeden cieľ. Divadelné predstavenie je vhodné nielen pre študentov SŠ, žiakov II. stupňa ZŠ, ale aj pre dospelých, ktorí už dobre obe mená poznajú, ale ich životné osudy sú mnohým neznáme. Táto životopisná hra je pozoruhodne spracovaná, dvaja herci (Matej Babej, a. h. a Viktória Petrášová, a. h.) predstavujú viaceré postavy, ktoré do života oboch bratov zasiahli a menili ich životný beh, či už pozitívne alebo aj negatívne. Ich spoločenský, cirkevný, ale aj osobný život je poznačený mnohými starosťami, ba až tragédiami. Obrazy zo života ukazujú na denné problémy, lásky, ktoré boli i neboli naplnené, problémy, ktorými sa museli obidvaja nezávisle i spolu popasovať a ktoré ovplyvnili ich životné údely a aj ich literárnu tvorbu. Netradične spracovaný príbeh, zaujímavá scéna, výborné herecké výkony ponúkajú nevšedný umelecký zážitok a zároveň i obohatenie o vedomosti z našej nedávnej minulosti.
Marta Mikitová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a