prezentovali svoju tvorbu na regionálnych a krajských kolách súťaže a do programu FEDIM 2018 ich na základe posúdenia umeleckej kvality vybrala programová rada zložená z profesionálnych odborníkov.
Súťažné inscenácie v Tisovci hodnotila odborná porota v zložení: Mgr.art. Miroslav Zwiefelhofer, Ing. arch. Mgr.art. Michal Lošonský, ArtD., Mgr.art. Martina Mašlárová, Mgr.art. Zuzana Galková, Art.D., Mgr. Mgr.art. Miloslav Juráni.
Porota rozhodla nasledovne: v zlatom pásme na 1. mieste a s priamym postupom na Scénickú žatvu sa umiestnil DS Slúchadlo z Nitry s inscenáciou Deti zo stanice ZOO. V zlatom pásme 2. miesto a návrh na postup získalo Divadlo ZUŠ J. Cikkera z Banskej Bystrice s inscenáciou Obrázky nesmrteľnej mladosti. DS Vaša Banda zo Žiliny s inscenáciou 2 litre samoty získal v zlatom pásme 3. miesto s návrhom na postup.
V striebornom pásme sa umiestnili: DS Bebčina z Novej Dubnice s hrou Debna, DS „L“ z Levoče s hrou Iskra, DS Úsmev z Modrého Kameňa s inscenáciou V súmraku, DS Tote tam z Kežmarku a DS Trma vrma z Popradu so spoločnou inscenáciou Hry, DS Drim z Nitry s hrou Jeden deň Ivana Denisoviča, Divadlo Popolus zo Žiliny s inscenáciou Nihil Obstat.
V bronzovom pásme sa umiestnili: DS AmfiTeatro z Trebišova s hrou Vĺčik, DEMOscéna z Trnavy s inscenáciou Kastelánka a DS Mačky vo vreci zo Senca s hrou Koniec sveta.
Súčasťou festivalu divadla mladých bola aj autorská výstava Danky Bakšovej s názvom Moja keramika. Hosťom festivalu bolo Divadlo akadémie umení z Banskej Bystrice s monodrámou Malala.
Redakciu Festivalového denníka tvorili Mgr. Samo Trnka, Mgr.art. Michal Jasaň, Mgr.art. Gabriel Žifčák.
Aspoň na chvíľu vypnúť, prejaviť improvizačné zručnosti v oblasti „stand-up“, hudby, spevu a tanca a samozrejme zabaviť sa mali divadelníci možnosť v rámci tradičného FEDIM Klubu.
Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a