trate, posilňovanie,“ oznámil nám. To všetko „stíha“ popri tom hlavnom – učení, vzdelávaní.
Ako sa dostal k divadlu a čo tomu predchádzalo?
„Už v škole som rád recitoval. Absolvoval som rôzne súťaže, vystúpenia, literárne sympóziá,“ zdôraznil. „V kútiku duše som sníval aj o divadle,“ poznamenal. Stalo sa. Sen sa zmenil na skutočnosť.
Do školy prišli predstavitelia divadla Actores z Rožňavy a hľadali nové talenty. Na odporúčanie riaditeľky školy na casting išli štyria. „Vybrali mňa a spolužiaka Šaňa,“ spomína Lukáš. „Spočiatku sme alternovali. Neskôr si ma ponechali. Nie som ešte hotový herec. Snažím sa to robiť čo najlepšie a zdá sa, že sa mi to darí.“
Vidieť ste ho mohli v hre Potulný kabaret. Tu stvárnil postavu Severína. Podľa vyjadrenia spoluhercov i divákov rolu patrične stvárnil. Krst „na ostro“ má za sebou. Finále predchádzali hodiny nácvikov, precizovanie, správne načasovanie, dokonalá príprava. Zvládol to i s pomocou kolegov spoluhercov.
Získal toho dosť. „Je to pre mňa dobrá skúsenosť. Dodáva to silu, odvahu, spoluzodpovednosť, disciplinovanosť, dochvíľnosť, možnosť ukázať čo vo mne je.“
Zaujímavé je, že jeho profesionálna orientácia nesúvisí s divadlom. Po ukončení školy i ďalšieho štúdia chce pracovať v štátnych službách. „Na divadlo nezabudnem. Podľa možnosti sa mu budem venovať. Všetko čo robím, čomu sa venujem chcem robiť s entuziazmom, radosťou,“ zdôraznil. A vlastne o to ide. Prijať výzvu, chopiť sa príležitosti a ukázať čo v človeku je.
25.5.2010
Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/lukas{/gallery}
{jcomments on}
{jcomments off}
utorok, 25 máj 2010 14:13
Lukáša priťahujú dosky, čo znamenajú svet, hoci sa pripravuje na stavbárinu
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Dosky, ktoré znamenajú svet. To je divadlo a jeho zvláštna atmosféra, fluidum. Hrať, podávať výkon, vžiť sa do role, zaujať divákov – to chce nielen odvahu, ale aj talent a hodiny nácviku.
V Rakovnici máme človeka, čo to okúsil. Je ním Lukáš Koltáš. Ak čakáte, že vám predložíme jeho začínajúcu kariéru ako zázrak, nie je tomu tak. Za všetkým je seriózna práca i využitá ponuka a príležitosť.
Lukáš je študentom SPŠ stavebnej v Rožňave. Na pôde školy vykonáva významnú, zodpovednú funkciu. Je predsedom Školského parlamentu. Popri škole má veľa koníčkov. „Rád športujem. Zvlášť sa venujem bojovým umeniam, ako je jiu-jitsu. Nasleduje futbal, beh na stredné
Zverejnené v
Divadlo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a