Hriech, Divadlu ALTERNA pri ZUŠ z Rimavskej Soboty s inscenáciou Piatok trinásteho, Divadlu mladých pri Gymnáziu Veľká Okružná zo Žiliny s inscenáciou Oskar ako tá soška, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. XL zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Nabudúce, DS TOUCH, Zákamenné s inscenáciou Zrod pohybu, DS ILIA z Levíc s inscenáciou Vilolončelistka, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Projekt: Vzťahy, DS TRMA VRMA z Popradu s inscenáciou Popcorn, DS A PREDSA...! zo Spišskej Belej s inscenáciou Darček, prekvapenie vo vnútri, Ľupčianskemu netradičnému divadlu LUNETRDLO z Partizánskej Ľupče s inscenáciou Rosencrantzová a Guildensternová sú už (prakticky) mŕtve, DS MULICE NA CESTE z Levíc s inscenáciou Medveď, Jarovi Viňarskému s inscenáciou Nikdy nezaliaty čaj. Individuálne ocenenia udelili: Tereze Stachovej za herecký výkon v miniatúre Nabudúce, Monike Štolcovej za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Marekovi Gajovi za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Márii Ševčíkovej za stvárnenie postavy Nikoly v inscenácii Oskar ako tá soška, Zuzane Demkovej a kolektívu TOUCH, za choreografiu inscenácie Zrod pohybu. Odborná porota udelila 3. miesto Divadlu Alterna pri ZUŠ v Rimavskej Sobote za inscenáciu Piatok trinásteho. Na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií odporučila programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2014: z 2. miesta ČIAROVÝ KÓD VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy za inscenáciu Projekt: Vzťahy a z 1. miesta DS TRMA - VRMA, Poprad za inscenáciu POPRAD MÁM RÁD.
V rámci festivalu vychádzal festivalový denník, ktorého redakčnú radu tvorili Samo Trnka, Michal Ditte, Sandra Polovková. Účastníci festivalu mali k disozícii festivalový Fedim klub, v rámci ktorého sa mohli prezentovať a realizovať v programe Sécnická feéria a Improliga.
Počas FEDIM 2014 návštevníci mali možnosť navštíviť aj výstavu pod názvom Neprofesionálni výtvarníci a fotografi Gemera – Malohontu sa predstavujú, ktorá trvá do 20. júna 2014. Svoju výtvarnú tvorbu prezentujú Ján Aláč, Erika Nvošková, Anikó Pusková Andrea Hlodáková, Margaréta Tholtová, Silvia Pavlíková, Nikoleta Gečeová, Tibor Lajgút, Marian Lacko, Alica Balážová a fotografiami Attila Gecse, Agáta Bartová, Milan Slabej, Štefan Maksi a Marta Kanalová, ktorá sa na výstave prezentuje aj benátskymi maskami.
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote ďakuje Mestu Tisovec, Mestu Rimavská Sobota, Miestnej akčnej skupine MALOHONT a VUB v Rimavskej Sobote za propagačné materiály. Poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri príprave a realizácii podujatia.
Podujatie sa realizovalo s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Národného osvetového centra v Bratislave.
Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS

































Mesto Tisovec počas troch dní od 6. - 8. júna 2014 žilo divadlom mladých. Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum v Bratislave z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, organizovalo Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Tisovec a Základnou umeleckou školou z Rimavskej Soboty. Do celoštátnej súťaže postúpilo z krajských kôl desať divadelných súborov mladých, čo bolo 89 účinkujúcich, s dvanástimi inscenáciami. Celoštátnu súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2014 hodnotila odborná porota v zložení: členovia poroty Mgr. Dária Fojtíková, Fehérová, Phd, Mgr. art. Miroslav Zwiefelhofer, Mgr. art. Dušan Vicen, predsedníčka poroty Mgr. art. Zuzana Galková. Tajomníčkou poroty bola Mgr. art. Iveta Ditte Jurčová z Národného osvetového centra z Bratislavy. Ako hosť podujatia sa predstavil choreograf a tanečník Jaro Viňarský zo Žiliny.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-