ukloniť niekoľkokrát a dav neutíchal. Toto nadšenie prítomných hostí nás presvedčilo o tom, že naša snaha nebola márna, ale naopak, krásne ocenená. Až sa nám slzy tisli do očí pri pohľade na nadšené hľadisko.
Ťažko je hodnotiť predstavenie z polohy herca, pretože sa každý sústredil na postavu, ale zhodli sme sa na tom, že takýto úspech sme ozaj nečakali. Zvláštny pocit zmiešaných emócii – obrovskej radosti a tiež úľavy. Na jednej strane sa všetko končí, ale tiež začína... O pár dní zahráme predstavenie znova a ľudia prídu zas podporiť naše nadšenie pre krásnu vec.
V Revúčke, ale ani v samotnej Revúcej a celom okolí, neexistuje ochotnícky súbor, sme jediní, hoci nie prví, ktorí si skúsili dosky, čo znamenajú svet. Pred niekoľkými rokmi, bolo ich tuším 14. Kultúrny dom v Revúčke zažil predstavenie Sládkovia, tiež v podaní miestnych hercov. Je škoda, že stihli zahrať len dve predstavenia v Revúčke a jedno v Muránskej Zdychave, hoci plánovaných bolo viac, ale čo čert nechcel, kvôli chrípkovej epidémii bol prísny zákaz verejného zhromažďovania. Časom sa súbor rozpadol a svoju hru už nezahrali... Veríme, že dokážeme viac, že predstavenie uvidí čo najviac párov očí a prinesie ľuďom rovnakú radosť a úsmev na tvári takisto ako včera.
Revúčka včera ožila. Možno ani nie tak samotné predstavenie ľudí nadchlo, ale to, že sa spojila výborná partia mladých ľudí s túžbou niečo spraviť, čo by reprezentovalo obec a jej občanov. A tiež reč. Revúčka je typická svojim nárečím, ktoré je pomerne jednoduché, ale o to krajšie a ľuďom blízke. Spracovanie hry práve v „rodnej reči“ Kočorhénov prinieslo nielen vtip, ale aj pýchu ľudí na svoje nárečie, zo samotnej hry bolo cítiť niečo svojské, každému blízke, ako by sa samotný dej odohrával práve „na Revúške“. Dedinský život so všetkým čo k nemu patrí, slzy i smiech. Ale tak to má byť ...
Martina Rusnáková
Foto: Karol ŽIGO
Poznámka: Druhé divadelné predstavenie hry Ženský zákon po kočorhénsky bude v kultúrnom dome v Revúčke v nedeľu 19.9.2010 o 13.30 hod.
FOTOGALÉRIA Z PREMIÉRY HRY ŽENSKÝ ZÁKON V REVÚČKE
{gallery}kultura/divadlo/zz{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 16 september 2010 17:00
Tajovského Ženský zákon v „rodnej reči“ Kočorhénov priniesol nielen vtip, ale aj pýchu ľudí na svoje nárečie Doporučený
Napísal(a) Martina Rusnáková
Stále sa usmievame pri pomyslení na včerajší deň (15.9.2010) – deň premiéry Ženského zákona po kočorhénsky. Celodenný stres, dolaďovanie posledných detailov, príchod divákov a potom to, na čo sme štyri mesiace čakali – otvorenie opony.
Hľadisko bolo natlačené, ľudia dokonca aj stáli, keď sa im neušla voľná stolička. Počiatočná tréma opadla po prvom potlesku a srdečnom smiechu, ktorý rozburácal prítomný dav. Hrali sme naplno, s elánom, chuťou a radosťou. Taký adrenalín, čo nám v tých chvíľach vibroval v tele, taký sme nezažili už dávno. Zatiahnutie opony a posledné tóny živej hudby neznamenali koniec... Ľudia stáli a tlieskali, vyšli sme sa pred oponu
Zverejnené v
Divadlo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a