Miška Maleckého si zahrá Ján Johan, Maru Maleckú si naštudovala Dominika Pelleová, postavu Jana Maleckého uvidíte v podaní Pavla Šepíka, do postavy Zuzy Javorovej sa oblečie Anna Bombová, Števka od Tunášky si zahrá Milan Kubej a Doru Kalinovú spoznáte v podaní Martiny Rusnákovej. Réžia hry nezabudla ani na oponára, ktorého úlohou poverila Mareka Derdáka.
Štvrtú reprízu predchádzajú sľubné výkony mladých hercov, pochvaľované búrkami smiechu a dávkami búrlivého potlesku. Ak sa chcete aj Vy potešiť z výkonov mladého súboru Kočorhen, odporúčam Vám prísť 19. decembra na predstavenie veselohry Jozefa G. Tajovského Ženský zákon v 4 dejstvách, spracovanej v gemerskom nárečí „Malorevúšänó“. Takto podané predstavenie je ojedinelé nielen v Gemeri, ale aj v rámci celého Slovenska. Ženský zákon už prepísali aj do záhoráčtiny Štefan a Jozef Moravčíkovci a premiéru to malo v SND asi v roku 2007, ale je pravda, že v gemerčine je to stále aj „celosvetová udalosť“. 
{jcomments on}
streda, 15 december 2010 10:00
Štvrtá repríza divadelnej hry Ženský zákon v gemerskom nárečí na záver Revúckych kultúrnych Vianoc Doporučený
Napísal(a) admin
Viaceré obce okolo Revúcej už videli divadelné predstavenie Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon, ktoré nacvičili mladí divadelní amatéri z Revúcej, združení v súbore Kočorhen. Lepšie by bolo o nich snáď napísať, že títo ochotníci sú až na jednu vlastne z Revúčky, pripojenej to obce k okresnému mestu Revúca. Príznačné na tomto predstavení je aj to, že je pretlmočené do gemerského nárečia, akým hovoria práve obyvatelia Revúčky, čiže Malorevúčania. Preto sa mladí ochotníci rozhodli so svojou hrou predstaviť aj v okresnom meste, a to v Mestskom dome kultúry v rámci Revúckych kultúrnych Vianoc dňa 19. decembra 2010 o 14.00 hod. Bude to ich už štvrtá repríza. Na vystúpenie sa tešia v úlohe Aničky Javorovej – Nika Kederová,
Zverejnené v
Divadlo
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a