pravdepodobne ich predposledné vystúpenie s touto hrou, ktorú začali po okolitých obciach hrať od septembra minulého roku. Všade zožali pochvalný aplauz a predviedli dobrý herecký výkon. Tam, kde mali premiéru, najradšej by mali aj derniéru. Ak sa im všetko najmä po technickej stránke podarí, teda v Revúčke, mestskej časti Revúcej vystúpia so Ženským zákonom naposledy 24.4.2011. Podľa jednej z protagonistiek amatérskeho divadla Kočorhen, by chceli pokračovať s nacvičovaním aj ďalších pre nich vhodných divadelných hier, samozrejme, keď mladí ochotníci z Revúčky dostanú nový impulz a s chuťou sa do toho pustia. A nová hra iste bude taká, ktorá zaujme aj divákov aspoň tak, ako tento ich Ženský zákon.
(od-mg)
{jcomments on}
piatok, 08 apríl 2011 17:14
Ženský zákon s ochotníkmi z Revúčky po kočorhensky v sobotu aj v Gemerskom Milhosti
Napísal(a) admin
Na divadelné predstavenie Ženský zákon v gemerskom nárerčí kočorhenskom, akým sa hovorí v Revúčke na strednom Gemeri, sa tešia aj obyvatelia zlúčenej obce Gemerské Teplice neďaleko Jelšavy. Mladí ochotníci s Tajovského hrou sa obecenstvu predstavia v Kultúrnom dome v časti obce Gemerský Milhosť v sobotu 9. apríla 2011 o 17.00 hod. Diváci v Miglésu, ako po starom prezývajú Gemerský Milhosť, budú môcť spoznať hercov z Revúčky v týchto úlohách: Nika Kederová ako Anička Javorová, Ján Johan ako Miško Malecký, Dominika Pelleová ako Mara Malecká, Pavel Šepík ako Jano Malecký, Anna Bombová ako Zuza Javorová, Milan Kubej ako Števko, Martina Rusnáková ako Dora Kalinová. Bude to
Zverejnené v
Divadlo
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a