V kategórii činoherného divadla porotu presvedčili dva súbory a tak prvé miesto a cenu primátorky získali: Divadlo bez groša z Veľkého Krtíša za autorské predstavenie hry Silvie Svákusovej „JEDEN K DESIATIM“ na motívy hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva a STUDIO POETICA z Tisovca za inšpiratívne spojenie troch ženských monodrám z troch klasických diel – Nevesta hôľ, Plánka, Nana – Jaroslavom Lackom do jedného inscenačného tvaru s názvom „TRIPTYCH O TÚŽBE “. Druhé miesto a cenu riaditeľky GMOS získal Divadelný súbor Jána Chalupku Mesta Brezno, ktorý naštudoval hru Kataríny Mišíkovej „ZABUDLA SOM“.
Porota udelila individuálne ocenenie Xénii Lvomskej za postavu Pechovej v inscenácii Hra je hra, ktorú uviedol DOS Braxatoris z Krupiny.
Sprievodným podujatím prehliadky bola autorská výstava Beaty Galovičovej „Môj farebný svet“.
Na rozborových seminároch i na záverečnom vyhodnotení porota ocenila vyrovnanosť súťažných inscenácií a záujem divadelných nadšencov o ochotnícke divadlo, čo sa prejavilo v počte zúčastnených súborov a v kvalite inscenácií, ktoré na prehliadke uviedli.
Zochovu divadelnú Revúcu pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK v spolupráci s mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej.
Mgr. Darina Kišáková,
riaditeľka GMOS
{gallery}kultura/divadlo/zdr/2011{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 10 máj 2011 16:57
Zo Zochovej divadelnej Revúcej a jej XXXVII. ročníka Cenu primátorky si odniesli mladí Banskobystričania Doporučený
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Na Zochovej divadelnej Revúcej – XXXVII. ročníku krajskej súťažnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa od 28. do 30. apríla 2011 predstavilo štrnásť súborov. Prvé miesto a cenu primátorky si z Revúcej v kategórii divadla mladých odnieslo Divadlo ZUŠ J. Cikkera z Banskej Bystrice s hrou Guillaume Apollinaira a Borisa Kováča „CASANOVA – DIVADELNÝ KOMIKS“. Druhé miesto a cenu riaditeľky GMOS získalo Divadlo Kusy cukru zo Žiaru nad Hronom za inscenáciu hry Alfréda Jelínka a Petra Luptovského „A TO JE HUMÁNNE A SPRAVODLIVÉ... “
Zverejnené v
Divadlo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a