Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Na prehliadke sa počas troch festivalových dní predstavili divadelné súbory: OCHECHULE z Nitry s inscenáciou Noc výkrikov; BEBČINA z Novej Dubnice s inscenáciou Len tak... Pre radosť...; DRIM z Nitry s inscenáciou Psie dni; VAŠA BANDA zo Žiliny s adaptáciou troch literárnych predlôh Vlak do neba, ÚSMEV z Modrého Kameňa s inscenáciou Neznámi. V sobotu po predpoludňajšom rozborovom seminári pokračoval festival inscenáciou Svetlo je ako voda divadla mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho, Trebišovský divadelný súbor DRAMATERRA predviedol drámu Bosorky, dcéry Salemu; DS effecteD zo Senca Zlatovlásku a ČIAROVÝ KÓD z Bratislavy inscenáciu svetlo.tma. V nedeľu sa na dosky tisovského kultúrneho domu postavil divadelný súbor LANO z Bratislavy, aby súťažnú prehliadku uzavrel inscenáciou Ako na to... Čas, ktorý bol porote potrebný na vyhlásenie výsledkov vyplnila monodráma Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici Dorian Gray – Príbeh svedomia.
Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2017 zhodnotil predseda poroty Michal Jasaň nasledovne: „Vo festivalovom denníku v téme dňa som spomenul, že na ochotnícke divadlo sa vždy teším, lebo ma stále dokáže prekvapiť výberom témy, ale tiež žánru či použitými inscenačnými princípmi. Tohtoročný FEDIM ma v tomto smere nesklamal, skôr naopak. Mal som možnosť pozrieť si všetko – autorské inscenácie, ktoré vznikali od začiatku priamo na mieru súboru, dramatizácie postavené na literárnej predlohe, ale aj inscenáciu dramatickej predlohy či dokonca rozprávku.
Rovnako pestrý bol aj záber tém, po ktorých súbory siahli. Najviac to bolo vidno na autorských inscenáciách. Zatiaľ čo DS Ochechule z Nitry vo svojom predstavení Noc výkrikov o hororových dievčenských večeroch a DS Lano z Bratislavy so svojím návodom „Ako na to...“ spracovali tému veselú a z inscenácií sálala radosť a humor, Čiarový kód a ich svetlo.tma sa venovali téme strachu a problémoch dospievania. A medzi týmito dvoma pólmi sa nachádza Len tak... Pre radosť... od DS Bebčina z Novej Dubnice, ktorý sa síce pochválili so svojimi negatívnymi zážitkami z brigád, ale urobili to hravo a s ľahkosťou, vďaka čomu výsledok pôsobil na diváka pozitívne.
Inscenácie, ktoré vznikli na základe literárnych predlôh siahli dokonca po témach ešte náročnejších. DS Drim z Nitry vytvoril javiskové obrazy z diel Puškina, Bulgakova a Vyrypajeva o cenzúre a (ne)slobode v umení. Ešte ďalej zašli súbory Vaša banda zo Žiliny a Úsmev z Modrého Kameňa. Inscenácia Vlak do neba vznikla spojením troch poviedok a na obrazoch holokaustu a života Adolfa Hitlera hovorí o ťažkých životných skúškach. Neznámi zase na motívy Lietajúcej večere Viliama Klimáčka vytvorili komorný príbeh, ktorý pripomína divákom konflikt na Ukrajine a ťažký život jeho obetí. V kontraste stojí inscenácia Svetlo je ako voda súboru Šesť Pé z Partizánskeho. Tu tvorcovia siahli po Márquezovej poviedke a vytvorili príbeh o detskej hravosti a obrovskej sile fantázie.
Jediným dramatickým textom festivalu boli Bosorky, dcéry Salemu súboru Dramaterra z Trebišova. Šlo o dramaturgicky zaujímavý počin, nakoľko hra Laurie Brooksovej, ktorá spracováva historické udalosti v americkom Saleme, na Slovensku doteraz uvedená nebola.
Jedinečnou bola aj inscenácia DS effecteD zo Senca, nakoľko šlo o jedinú rozprávku v programe. Súboru sa klasickú slovenskú rozprávku podarilo spracovať s veľmi výrazným akcentom na podtext a jeho naviazanie na súčasnosť. Rozprávka im tak slúžila len ako rámec pre veľmi aktuálnu výpoveď.
Okrem tematickej rôznorodosti sme boli svedkami aj rôznorodosti v inscenačných postupoch. Niektoré súbory sa s divákom snažili komunikovať cez štylizované javiskové obrazy a pohyb, iní vsadili na civilnejšie herectvo. Vo výtvarnom riešení sa väčšina spoliehala na prázdnu scénu a minimum rekvizít a tento prázdny priestor napĺňali len svojou autentickou výpoveďou. Mohli sme ale vidieť aj rytmizovaný pohyb do hudby, videoprojekciu či dokonca použitie bábok a precíznu prácu s objektom ako nositeľom významu.
Problémy inscenácii vychádzali väčšinou z toho, že ich podkladom nebol dramatický text. Či už šlo o autorské diela alebo texty na motívy literárnych predlôh. Pri takomto type divadla je dôležité dávať si pozor na tempo a rytmus výsledného tvaru ako aj výber inscenačných princípov, nakoľko nemá oporu v podobe dramatického konfliktu a oblúku daného dramatikom. Na druhú stranu, text pripravený na mieru súboru ponúka lepšie možnosti pre autentické výpovede a uveriteľné herectvo.
Dúfam, že súbory si svoj tvorivý elán a chuť robiť divadlo a experimentovať s ním budú strážiť a že našli v troch dňoch tejto prehliadky aspoň toľko inšpirácie a kreatívnych nápadov, ako ja. Taktiež dúfam, že sme im ako odborná porota pomohli posunúť sa vo svojej tvorbe ďalej. Už teraz sa teším na to, s čím ma mladí divadelníci prekvapia na FEDIMe 2018.“ (MICHAL JASAŇ)
Odborná porota v zložení Michal Jasaň – predseda poroty a členovia: Elena Knopová, Martina Mašlárová, Alena Lelková a Miroslav Zwiefelhofer na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií ocenila nasledovné divadelné súbory:
3. miesto: ÚSMEV Modrý Kameň – inscenácia Neznámi
2. miesto s odporúčaním programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy: BEBČINA Nová Dubnica – inscenácia Len tak... Pre radosť... a LANO Bratislava – Ako na to...
1. miesto a odporúčanie na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2017 získalo Divadlo mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho s inscenáciou Svetlo je ako voda.
Oceneným blahoželáme a všetkým účinkujúcim ďakujem za kvalitný program, do ďalšieho fungovania prajem divadelným súborom plno úspechov.
Zároveň sa chcem poďakovať všetkým partnerom a členom organizačného a realizačného štábu za množstvo práce odvedenej pri príprave a realizácii festivalu. Stretneme sa znova o rok!
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).