Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Na prehliadke sa počas troch festivalových dní predstavili divadelné súbory: OCHECHULE z Nitry s inscenáciou Noc výkrikov; BEBČINA z Novej Dubnice s inscenáciou Len tak... Pre radosť...; DRIM z Nitry s inscenáciou Psie dni; VAŠA BANDA zo Žiliny s adaptáciou troch literárnych predlôh Vlak do neba, ÚSMEV z Modrého Kameňa s inscenáciou Neznámi. V sobotu po predpoludňajšom rozborovom seminári pokračoval festival inscenáciou Svetlo je ako voda divadla mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho, Trebišovský divadelný súbor DRAMATERRA predviedol drámu Bosorky, dcéry Salemu; DS effecteD zo Senca Zlatovlásku a ČIAROVÝ KÓD z Bratislavy inscenáciu svetlo.tma. V nedeľu sa na dosky tisovského kultúrneho domu postavil divadelný súbor LANO z Bratislavy, aby súťažnú prehliadku uzavrel inscenáciou Ako na to... Čas, ktorý bol porote potrebný na vyhlásenie výsledkov vyplnila monodráma Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici Dorian Gray – Príbeh svedomia.
Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2017 zhodnotil predseda poroty Michal Jasaň nasledovne: „Vo festivalovom denníku v téme dňa som spomenul, že na ochotnícke divadlo sa vždy teším, lebo ma stále dokáže prekvapiť výberom témy, ale tiež žánru či použitými inscenačnými princípmi. Tohtoročný FEDIM ma v tomto smere nesklamal, skôr naopak. Mal som možnosť pozrieť si všetko – autorské inscenácie, ktoré vznikali od začiatku priamo na mieru súboru, dramatizácie postavené na literárnej predlohe, ale aj inscenáciu dramatickej predlohy či dokonca rozprávku.
Rovnako pestrý bol aj záber tém, po ktorých súbory siahli. Najviac to bolo vidno na autorských inscenáciách. Zatiaľ čo DS Ochechule z Nitry vo svojom predstavení Noc výkrikov o hororových dievčenských večeroch a DS Lano z Bratislavy so svojím návodom „Ako na to...“ spracovali tému veselú a z inscenácií sálala radosť a humor, Čiarový kód a ich svetlo.tma sa venovali téme strachu a problémoch dospievania. A medzi týmito dvoma pólmi sa nachádza Len tak... Pre radosť... od DS Bebčina z Novej Dubnice, ktorý sa síce pochválili so svojimi negatívnymi zážitkami z brigád, ale urobili to hravo a s ľahkosťou, vďaka čomu výsledok pôsobil na diváka pozitívne.
Inscenácie, ktoré vznikli na základe literárnych predlôh siahli dokonca po témach ešte náročnejších. DS Drim z Nitry vytvoril javiskové obrazy z diel Puškina, Bulgakova a Vyrypajeva o cenzúre a (ne)slobode v umení. Ešte ďalej zašli súbory Vaša banda zo Žiliny a Úsmev z Modrého Kameňa. Inscenácia Vlak do neba vznikla spojením troch poviedok a na obrazoch holokaustu a života Adolfa Hitlera hovorí o ťažkých životných skúškach. Neznámi zase na motívy Lietajúcej večere Viliama Klimáčka vytvorili komorný príbeh, ktorý pripomína divákom konflikt na Ukrajine a ťažký život jeho obetí. V kontraste stojí inscenácia Svetlo je ako voda súboru Šesť Pé z Partizánskeho. Tu tvorcovia siahli po Márquezovej poviedke a vytvorili príbeh o detskej hravosti a obrovskej sile fantázie.
Jediným dramatickým textom festivalu boli Bosorky, dcéry Salemu súboru Dramaterra z Trebišova. Šlo o dramaturgicky zaujímavý počin, nakoľko hra Laurie Brooksovej, ktorá spracováva historické udalosti v americkom Saleme, na Slovensku doteraz uvedená nebola.
Jedinečnou bola aj inscenácia DS effecteD zo Senca, nakoľko šlo o jedinú rozprávku v programe. Súboru sa klasickú slovenskú rozprávku podarilo spracovať s veľmi výrazným akcentom na podtext a jeho naviazanie na súčasnosť. Rozprávka im tak slúžila len ako rámec pre veľmi aktuálnu výpoveď.
Okrem tematickej rôznorodosti sme boli svedkami aj rôznorodosti v inscenačných postupoch. Niektoré súbory sa s divákom snažili komunikovať cez štylizované javiskové obrazy a pohyb, iní vsadili na civilnejšie herectvo. Vo výtvarnom riešení sa väčšina spoliehala na prázdnu scénu a minimum rekvizít a tento prázdny priestor napĺňali len svojou autentickou výpoveďou. Mohli sme ale vidieť aj rytmizovaný pohyb do hudby, videoprojekciu či dokonca použitie bábok a precíznu prácu s objektom ako nositeľom významu.
Problémy inscenácii vychádzali väčšinou z toho, že ich podkladom nebol dramatický text. Či už šlo o autorské diela alebo texty na motívy literárnych predlôh. Pri takomto type divadla je dôležité dávať si pozor na tempo a rytmus výsledného tvaru ako aj výber inscenačných princípov, nakoľko nemá oporu v podobe dramatického konfliktu a oblúku daného dramatikom. Na druhú stranu, text pripravený na mieru súboru ponúka lepšie možnosti pre autentické výpovede a uveriteľné herectvo.
Dúfam, že súbory si svoj tvorivý elán a chuť robiť divadlo a experimentovať s ním budú strážiť a že našli v troch dňoch tejto prehliadky aspoň toľko inšpirácie a kreatívnych nápadov, ako ja. Taktiež dúfam, že sme im ako odborná porota pomohli posunúť sa vo svojej tvorbe ďalej. Už teraz sa teším na to, s čím ma mladí divadelníci prekvapia na FEDIMe 2018.“ (MICHAL JASAŇ)
Odborná porota v zložení Michal Jasaň – predseda poroty a členovia: Elena Knopová, Martina Mašlárová, Alena Lelková a Miroslav Zwiefelhofer na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií ocenila nasledovné divadelné súbory:
3. miesto: ÚSMEV Modrý Kameň – inscenácia Neznámi
2. miesto s odporúčaním programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy: BEBČINA Nová Dubnica – inscenácia Len tak... Pre radosť... a LANO Bratislava – Ako na to...
1. miesto a odporúčanie na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2017 získalo Divadlo mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho s inscenáciou Svetlo je ako voda.
Oceneným blahoželáme a všetkým účinkujúcim ďakujem za kvalitný program, do ďalšieho fungovania prajem divadelným súborom plno úspechov.
Zároveň sa chcem poďakovať všetkým partnerom a členom organizačného a realizačného štábu za množstvo práce odvedenej pri príprave a realizácii festivalu. Stretneme sa znova o rok!
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a