Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Na prehliadke sa počas troch festivalových dní predstavili divadelné súbory: OCHECHULE z Nitry s inscenáciou Noc výkrikov; BEBČINA z Novej Dubnice s inscenáciou Len tak... Pre radosť...; DRIM z Nitry s inscenáciou Psie dni; VAŠA BANDA zo Žiliny s adaptáciou troch literárnych predlôh Vlak do neba, ÚSMEV z Modrého Kameňa s inscenáciou Neznámi. V sobotu po predpoludňajšom rozborovom seminári pokračoval festival inscenáciou Svetlo je ako voda divadla mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho, Trebišovský divadelný súbor DRAMATERRA predviedol drámu Bosorky, dcéry Salemu; DS effecteD zo Senca Zlatovlásku a ČIAROVÝ KÓD z Bratislavy inscenáciu svetlo.tma. V nedeľu sa na dosky tisovského kultúrneho domu postavil divadelný súbor LANO z Bratislavy, aby súťažnú prehliadku uzavrel inscenáciou Ako na to... Čas, ktorý bol porote potrebný na vyhlásenie výsledkov vyplnila monodráma Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici Dorian Gray – Príbeh svedomia.
Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2017 zhodnotil predseda poroty Michal Jasaň nasledovne: „Vo festivalovom denníku v téme dňa som spomenul, že na ochotnícke divadlo sa vždy teším, lebo ma stále dokáže prekvapiť výberom témy, ale tiež žánru či použitými inscenačnými princípmi. Tohtoročný FEDIM ma v tomto smere nesklamal, skôr naopak. Mal som možnosť pozrieť si všetko – autorské inscenácie, ktoré vznikali od začiatku priamo na mieru súboru, dramatizácie postavené na literárnej predlohe, ale aj inscenáciu dramatickej predlohy či dokonca rozprávku.
Rovnako pestrý bol aj záber tém, po ktorých súbory siahli. Najviac to bolo vidno na autorských inscenáciách. Zatiaľ čo DS Ochechule z Nitry vo svojom predstavení Noc výkrikov o hororových dievčenských večeroch a DS Lano z Bratislavy so svojím návodom „Ako na to...“ spracovali tému veselú a z inscenácií sálala radosť a humor, Čiarový kód a ich svetlo.tma sa venovali téme strachu a problémoch dospievania. A medzi týmito dvoma pólmi sa nachádza Len tak... Pre radosť... od DS Bebčina z Novej Dubnice, ktorý sa síce pochválili so svojimi negatívnymi zážitkami z brigád, ale urobili to hravo a s ľahkosťou, vďaka čomu výsledok pôsobil na diváka pozitívne.
Inscenácie, ktoré vznikli na základe literárnych predlôh siahli dokonca po témach ešte náročnejších. DS Drim z Nitry vytvoril javiskové obrazy z diel Puškina, Bulgakova a Vyrypajeva o cenzúre a (ne)slobode v umení. Ešte ďalej zašli súbory Vaša banda zo Žiliny a Úsmev z Modrého Kameňa. Inscenácia Vlak do neba vznikla spojením troch poviedok a na obrazoch holokaustu a života Adolfa Hitlera hovorí o ťažkých životných skúškach. Neznámi zase na motívy Lietajúcej večere Viliama Klimáčka vytvorili komorný príbeh, ktorý pripomína divákom konflikt na Ukrajine a ťažký život jeho obetí. V kontraste stojí inscenácia Svetlo je ako voda súboru Šesť Pé z Partizánskeho. Tu tvorcovia siahli po Márquezovej poviedke a vytvorili príbeh o detskej hravosti a obrovskej sile fantázie.
Jediným dramatickým textom festivalu boli Bosorky, dcéry Salemu súboru Dramaterra z Trebišova. Šlo o dramaturgicky zaujímavý počin, nakoľko hra Laurie Brooksovej, ktorá spracováva historické udalosti v americkom Saleme, na Slovensku doteraz uvedená nebola.
Jedinečnou bola aj inscenácia DS effecteD zo Senca, nakoľko šlo o jedinú rozprávku v programe. Súboru sa klasickú slovenskú rozprávku podarilo spracovať s veľmi výrazným akcentom na podtext a jeho naviazanie na súčasnosť. Rozprávka im tak slúžila len ako rámec pre veľmi aktuálnu výpoveď.
Okrem tematickej rôznorodosti sme boli svedkami aj rôznorodosti v inscenačných postupoch. Niektoré súbory sa s divákom snažili komunikovať cez štylizované javiskové obrazy a pohyb, iní vsadili na civilnejšie herectvo. Vo výtvarnom riešení sa väčšina spoliehala na prázdnu scénu a minimum rekvizít a tento prázdny priestor napĺňali len svojou autentickou výpoveďou. Mohli sme ale vidieť aj rytmizovaný pohyb do hudby, videoprojekciu či dokonca použitie bábok a precíznu prácu s objektom ako nositeľom významu.
Problémy inscenácii vychádzali väčšinou z toho, že ich podkladom nebol dramatický text. Či už šlo o autorské diela alebo texty na motívy literárnych predlôh. Pri takomto type divadla je dôležité dávať si pozor na tempo a rytmus výsledného tvaru ako aj výber inscenačných princípov, nakoľko nemá oporu v podobe dramatického konfliktu a oblúku daného dramatikom. Na druhú stranu, text pripravený na mieru súboru ponúka lepšie možnosti pre autentické výpovede a uveriteľné herectvo.
Dúfam, že súbory si svoj tvorivý elán a chuť robiť divadlo a experimentovať s ním budú strážiť a že našli v troch dňoch tejto prehliadky aspoň toľko inšpirácie a kreatívnych nápadov, ako ja. Taktiež dúfam, že sme im ako odborná porota pomohli posunúť sa vo svojej tvorbe ďalej. Už teraz sa teším na to, s čím ma mladí divadelníci prekvapia na FEDIMe 2018.“ (MICHAL JASAŇ)
Odborná porota v zložení Michal Jasaň – predseda poroty a členovia: Elena Knopová, Martina Mašlárová, Alena Lelková a Miroslav Zwiefelhofer na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií ocenila nasledovné divadelné súbory:
3. miesto: ÚSMEV Modrý Kameň – inscenácia Neznámi
2. miesto s odporúčaním programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy: BEBČINA Nová Dubnica – inscenácia Len tak... Pre radosť... a LANO Bratislava – Ako na to...
1. miesto a odporúčanie na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2017 získalo Divadlo mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho s inscenáciou Svetlo je ako voda.
Oceneným blahoželáme a všetkým účinkujúcim ďakujem za kvalitný program, do ďalšieho fungovania prajem divadelným súborom plno úspechov.
Zároveň sa chcem poďakovať všetkým partnerom a členom organizačného a realizačného štábu za množstvo práce odvedenej pri príprave a realizácii festivalu. Stretneme sa znova o rok!
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.