stvárnili množstvo rôznych divadelných postáv od čertov, kráľov, zvieratiek či princezien po lúpežníkov, pracovníkov čistiarne či celkom obyčajných školákov.
Ako prví sa predstavili žiaci I. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Zahrali nám rozprávočku Zvieratká a lúpežníci.
Naši Loptoši, žiaci 6. ročníka, nám zahrali divadelnú hru Únos starkých, ktorú režírovali pani učiteľky Zuzana Kunštárová a Andrea Tokárová.
Žiaci III. B triedy pracujú v divadelnom súbore Lišiaci pod vedením pani učiteľky Ľubice Garlathyovej. Nacvičili si divadelné predstavenie Zlatá priadka.
Pani učiteľka Martina Pirochová je triednou učiteľkou piatakov. V jej réžii vznikla divadelná hra O dvanástich mesiačikoch, ktorou sa predstavili žiaci V. A triedy. Hovoria si Partička.
Žiaci VII. A triedy, ktorí pracujú v divadelnom súbore Šibali pod vedením pani učiteľky Zuzany Kováčovej sa predstavili rozprávkou Soľ nad zlato, ktorú poňali inak, modernejšie.
Divadelnú hru Duša za dve duše nám zahrali Tretiaci, konkrétne žiaci III. A triedy pod vedením pani učiteľky Jaroslavy Koňuchovej a Heleny Peniakovej.
Čučoriedky alias 8 s. r.o. je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením pani učiteľky Ivety Špaldovej a Evy Vidovej. Tvoria ho žiaci 8. ročníka. Zahrali nám scénku Retro Slovák.
Ako poslední sa nám predstavili naši deviataci, žiaci IX. B triedy, ktorí si hovoria Nezbedníci. Scénkou IX. B v kocke, ktorú režírovala pani učiteľka Ľubica Senková nám predviedli, ako si nažívajú v našej škole.
Veľmi milým oživením celého predpoludnia bolo pasovanie prvákov za právoplatných členov našej školy. Predviedli nám kúsok z toho, čo sa za prvý rok v škole naučili. A boli skutočne úžasní, za čo patrí veľká vďaka aj ich pani učiteľkám i rodičom.
Keďže v našej škole tie najlepšie herecké výkony oceňujeme Cenou Ivana Branislava Zocha, hodnotili ich dve poroty, odborná a žiacka.
Odbornú porotu tvorili:
pani Tatiana Kršková - poslankyňa MZ a predsedníčka Komisie školstva a kultúry pri MZ v Revúcej, majiteľka kníhkupectva KnihArt, predsedníčka našej poroty,
Ing. Diana Lamperová – riaditeľka Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a mamička nášho prváka,
p. uč. Mgr. Alica Kočišová,
Bc. Janette Húsenicová, mamička nášho žiaka a naša kolegyňa.
Žiacku porotu tvorili: Miriam Hudáková zo VII. A triedy, Tímea Petrovičová a Allan Nemček z IX. A triedy.
Poroty rozhodli a Cenu Ivana Branislava Zocha, teda sošku Oskara za herecký výkon udelili:
- Kristíne Tkáčikovej za stvárnenie postavy oslíka v divadelnej hre Zvieratká a lúpežníci,
- Janke Rusnákovej za stvárnenie postavy Aničky v divadelnej hre Únos starkých,
- Jakubovi Balkovi za stvárnenie postavy hlavného čerta v divadelnej hre Duša za dve duše,
- Vladimíre Kuchárikovej za stvárnenie postavy pracovníčky čistiarne v scénke Retro Slovák,
- Pavlovi Antalovi za stvárnenie postavy Paliho v scénke IX. B v kocke.
Sošku Oskara za skvelý herecký výkon získali aj divadelné súbory:
- Lišiaci za divadelnú hru Zlatá priadka,
- Partička za divadelnú hru O dvanástich mesiačikoch,
- Šibali za divadelnú hru Soľ nad zlato,
- Tretiaci za divadelnú hru Duša za dve duše,
- Čučoriedky alias 8 s.r.o. za scénku Retro Slovák.
Ocenenia si naši najlepší herci a režiséri prevzali z rúk predsedníčky poroty pani Tatiany Krškovej a riaditeľky Základnej školy Ivana Branislava Zocha Mgr. Kataríny Krištofovej.
Oceneným hercom srdečne blahoželáme k úspechu a prajeme im, aby mali možnosť stvárniť ešte mnoho zaujímavých postáv na doskách, ktoré znamenajú svet a všetkým, ktorí sa podieľali na úspešnom 13. ročníku Detskej divadelnej hry ďakujeme za skvelé kultúrne podujatie.
Mgr. Zuzana Kováčová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).