stvárnili množstvo rôznych divadelných postáv od čertov, kráľov, zvieratiek či princezien po lúpežníkov, pracovníkov čistiarne či celkom obyčajných školákov.
Ako prví sa predstavili žiaci I. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Zahrali nám rozprávočku Zvieratká a lúpežníci.
Naši Loptoši, žiaci 6. ročníka, nám zahrali divadelnú hru Únos starkých, ktorú režírovali pani učiteľky Zuzana Kunštárová a Andrea Tokárová.
Žiaci III. B triedy pracujú v divadelnom súbore Lišiaci pod vedením pani učiteľky Ľubice Garlathyovej. Nacvičili si divadelné predstavenie Zlatá priadka.
Pani učiteľka Martina Pirochová je triednou učiteľkou piatakov. V jej réžii vznikla divadelná hra O dvanástich mesiačikoch, ktorou sa predstavili žiaci V. A triedy. Hovoria si Partička.
Žiaci VII. A triedy, ktorí pracujú v divadelnom súbore Šibali pod vedením pani učiteľky Zuzany Kováčovej sa predstavili rozprávkou Soľ nad zlato, ktorú poňali inak, modernejšie.
Divadelnú hru Duša za dve duše nám zahrali Tretiaci, konkrétne žiaci III. A triedy pod vedením pani učiteľky Jaroslavy Koňuchovej a Heleny Peniakovej.
Čučoriedky alias 8 s. r.o. je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením pani učiteľky Ivety Špaldovej a Evy Vidovej. Tvoria ho žiaci 8. ročníka. Zahrali nám scénku Retro Slovák.
Ako poslední sa nám predstavili naši deviataci, žiaci IX. B triedy, ktorí si hovoria Nezbedníci. Scénkou IX. B v kocke, ktorú režírovala pani učiteľka Ľubica Senková nám predviedli, ako si nažívajú v našej škole.
Veľmi milým oživením celého predpoludnia bolo pasovanie prvákov za právoplatných členov našej školy. Predviedli nám kúsok z toho, čo sa za prvý rok v škole naučili. A boli skutočne úžasní, za čo patrí veľká vďaka aj ich pani učiteľkám i rodičom.
Keďže v našej škole tie najlepšie herecké výkony oceňujeme Cenou Ivana Branislava Zocha, hodnotili ich dve poroty, odborná a žiacka.
Odbornú porotu tvorili:
pani Tatiana Kršková - poslankyňa MZ a predsedníčka Komisie školstva a kultúry pri MZ v Revúcej, majiteľka kníhkupectva KnihArt, predsedníčka našej poroty,
Ing. Diana Lamperová – riaditeľka Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a mamička nášho prváka,
p. uč. Mgr. Alica Kočišová,
Bc. Janette Húsenicová, mamička nášho žiaka a naša kolegyňa.
Žiacku porotu tvorili: Miriam Hudáková zo VII. A triedy, Tímea Petrovičová a Allan Nemček z IX. A triedy.
Poroty rozhodli a Cenu Ivana Branislava Zocha, teda sošku Oskara za herecký výkon udelili:
- Kristíne Tkáčikovej za stvárnenie postavy oslíka v divadelnej hre Zvieratká a lúpežníci,
- Janke Rusnákovej za stvárnenie postavy Aničky v divadelnej hre Únos starkých,
- Jakubovi Balkovi za stvárnenie postavy hlavného čerta v divadelnej hre Duša za dve duše,
- Vladimíre Kuchárikovej za stvárnenie postavy pracovníčky čistiarne v scénke Retro Slovák,
- Pavlovi Antalovi za stvárnenie postavy Paliho v scénke IX. B v kocke.
Sošku Oskara za skvelý herecký výkon získali aj divadelné súbory:
- Lišiaci za divadelnú hru Zlatá priadka,
- Partička za divadelnú hru O dvanástich mesiačikoch,
- Šibali za divadelnú hru Soľ nad zlato,
- Tretiaci za divadelnú hru Duša za dve duše,
- Čučoriedky alias 8 s.r.o. za scénku Retro Slovák.
Ocenenia si naši najlepší herci a režiséri prevzali z rúk predsedníčky poroty pani Tatiany Krškovej a riaditeľky Základnej školy Ivana Branislava Zocha Mgr. Kataríny Krištofovej.
Oceneným hercom srdečne blahoželáme k úspechu a prajeme im, aby mali možnosť stvárniť ešte mnoho zaujímavých postáv na doskách, ktoré znamenajú svet a všetkým, ktorí sa podieľali na úspešnom 13. ročníku Detskej divadelnej hry ďakujeme za skvelé kultúrne podujatie.
Mgr. Zuzana Kováčová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.