zhliadnuť inscenácie rôzneho žánru, dramaturgického stvárnenia i metódy spracovania. Prevládali komediálne inscenácie, nechýbali však ani autorské predstavenia a najmä divadlá mladých načreli aj do vôd tematicky ťažších.
Z krajskej prehliadky ďalej postupujú na základe rozhodnutia poroty na celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec Divadlo ZUŠ J. Cikkera z Banskej Bystrice s inscenáciou Obrázky nesmrteľnej mladosti. Návrh na postup získal DS Úsmev pri ZUŠ v Modrom Kameni s adaptáciou textu Agoty Kristof V súmraku. Priamy postup na celoštátnu súťaž divadiel dospelých Belopotockého Mikuláš získala v kategórii A – súčasné prúdy európskeho a svetového divadla inscenácia Jánošík podľa Jozefa v podaní Medzibrodského kočovného divadla a návrh na postup udelila porota Divadlu Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša s inscenáciou Pinďúr. V kategórii B – tradičný prúd divadla priamy postup získal Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno s hrou Jána Chalupku Trinásta hodina alebo Veď sa nahľadíme, kto bude hlásnikom v Kocúrkove. Na postup porota navrhla v tejto kategórii aj rimavskosobotský divadelný súbor DIVOSUD s Variáciami na Gogoľovu ženbu. Na základe rozhodnutia programových rád celoštátnych súťaží boli všetky tri súbory v svojich kategóriách navrhnuté na postup do programu celoštátnych súťaží: Belopotockého Mikuláš pre divadlo dospelých a FEDIM Tisovec pre divadlo mladých.
Zochova divadelná Revúca priniesla aj individuálne a špeciálne ocenenia. Odniesli si ich herečky DS Zrkadlo pri ZUŠ J. Bellu v Kremnici za koncentrované stvárnenie postáv inscenácie Kolotoč a z „dospelákov“ Roman Čarnoký z DS Divosud (MsKS Rimavská Sobota) za stvárnenie postavy Podkolesina v inscenácii Variácie na Gogoľovu ženbu. Inscenáciu Kto kradne slnko Divadla Alterna zas porota ocenila individuálnou cenou za vizuálny koncept a kolektívnu súhru v pohybovo-činohernej adaptácii Wolkrovej poviedky O milionárovi, ktorý ukradol slnko, špeciálnu cenu udelila porota aj Divadelnému súboru Jána Chalupku mesta Brezno za výrazne výtvarnú a pritom minimalistickú scénografiu inscenácie Trinásta hodina.
Súčasťou krajskej divadelnej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola vernisáž výstavy známej televíznej osobnosti Rastislava Ekkerta. Výstava obrazov s názvom Ľudia z planiny je nainštalovaná v Dome kultúry do konca mája 2018.
Oceneným divadelným súborom gratulujeme a všetkých účastníkom krajskej divadelnej prehliadky prajeme veľa divadelných úspechov.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a