Čím sa teda v stručnom zhrnutí kniha na svojich 160 stranách zaoberá? Hovorí z retrospektív o starej Ratkovej, kedysi so štatútom mesta i s administratívou slúžnovského úradu, neskôr okresu. Bola ekonomickým centrom tohto regiónu s obyvateľstvom rýdzo slovenskej národnosti a výhradne evanjelickej konfesie. Je prechádzkou obdobím feudalizmu, revolučných meruôsmych rokov, obrodeneckého obdobia. Ale hlavne je o mestečku samom, o jeho predstaviteľoch, magistráte, jednotlivých richtároch, remeslách, cechoch, jarmokoch. Hovorí o slova božieho kazateľoch ev. a v. cirkvi v najrôznejších zaujímavých súvislostiach, o kedysi „bašte luteranizmu“ na Gemeri, o evanjelickej škole na úrovni nižšieho latinského gymnázia aj s menami pôsobiacich rektorov-učiteľov. Registruje miestnu i regionálnu šľachtu, jej postoje a hlavných reprezentantov, diferencovane podáva zaujímavé vedomosti o ratkovskom obyvateľstve - mešťanoch. Podrobnejšie zaznamenáva históriu cirkevných objektov podľa obdobia výstavby, staré nápisy na týchto objektoch už neexistujúce i zachované, približuje staré artefakty na cirkevných budovách, históriu zvonov a rôzne k tomu doložené skutočnosti. Je aj prechádzkou ratkovským cintorínom, v bibliografickej zostave prezentuje publikačnú činnosť ratkovských osobností, tu narodených, pôsobiacich, tu pochovaných. Podáva pohľady na typické ratkovské nárečie, všíma si aj zaujímavé a nevšedné v jej dianí, napr. živelné pohromy, epidémie, záznamy o počasí. Kniha vraví aj o mnohom inom, čo môže byť i milým prekvapením pre čitateľa. Zdokumentová je mnohými obrázkami a fotografiami rôznych starých listín, objektov a iných artefaktov.
Slávnostné uvedenie knihy do života sa konalo pod záštitou starostu obce Ratková, Evanjelickej cirkvi a. v. a Občianskeho zruženia Naša Ratková 17.10.2015 v Ratkovej - na Obecnom úrade a v evanjelickom kostole. Knihu predstavil starosta obce Bc. Ján Bobrovský, Mgr. Miroslav Kerekréty za CZ ECAV v Ratkovej, predseda OZ Naša Ratková Marcel Poprocký a známy slovenský herec Mgr. Boris Farkaš. V kontexte réžie Boris Farkaš nezaprel autentičnosť ratkovského rodáka, keď použil ukážku írečitého ratkovského dialektu z prezentovanej knihy. V spomienkach na vlastné ratkovské detstvo potešil publikum šarmom svojho hereckého naturelu. Vstupy boli doplnené aj kultúrnymi vložkami miestnej mládeže. V priebehu pobožnosti spojenej s prezentáciou knihy ju v ratkovskom chráme uviedol do života generálny biskup ECAV na Slovensku doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. Ocenil knihu ako významný študijný materiál o histórii evanjelickej cirkvi a jej predstaviteľoch na Gemeri a v emociálnom prejave v mimoriadne dôstojnom ovzduší chrámovej pobožnosti ďakoval autorom za zanietenie a prácu pri tvorbe diela. Báseň Miroslava Ďurindu "Pozdrav ratkovským kňazom" predniesol herec Boris Farkaš.
Prajeme autorom Miroslavovi Ďurindovi a Marte Mikitovej naďalej nevysychajúce tvorivé pero a ich knihe Ratková v historických a archívnych retrospektívach šťastnú cestu životom, veľa úspechov a mnoho spokojných a vnímavých čitateľov.
Zora Váradyová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a