Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.Pýtať sa pri tejto príležitosti komu venoval vďačný autor svoje verše v nej, je zrejme zbytočná otázka. Ak to má byť posledná, zrejme sa autor svojimi veršami, myšlienkami zaiste bude vracať k svojim najbližším, k svojej rodine, priateľom i takým, s ktorými sa 
stretával v tvorivej atmosfére na miestach jemu milých či dennodenných. Pre tých, ktorí si to takto predstavovali, musím podotknúť, že mali pravdu. Veršami dotvára tiež kolorit úplnosti svojho života strávenom väčšinou v prírode, medzi študentami, čí medzi tými, ktorých som vyššie spomenul, ale aj v nevďačnej samote, ktorá ho odsúdila dýchať vzduch v miestnosti obklopenej štyrmi múrmi a pár dverami, či oknami s nábytkom. Spoločnosť mu väčšinou robil telefón, ktorým sa spájal s tými, ktorí chceli počuť jeho dojímavé i povzbudzujúce básne, ktoré potrebovali uši na opačnom konci telefónnej šnúry počuť práve jeho melodickým hlasom svetaznalého a vzdelaného človeka. Takto sa mu vracal ten spätný kontakt kedy pocítil, že to, čo tvorí a posiela tým, ktorí to chcú počuť, nie je zbytočnou tvorivosťou. Dúfajme teda, že kritický čas, ktorý práve náš pán Bábela prežíva, bude mať šťastný koniec a posilnený novou vierou vráti sa k svojej obľúbenej činnosti. Pani Tatiana Hurová - Lenková, dcéra nášho bývalého slovenského básnika Júliusa Lenka, ktorého sté výročie narodenín si práve v tomto roku pripomíname, sa k najnovšej zbierke básní Františka Bábelu takto zdôverila:
"Má pre mňa veľkú hodnotu. Sú to básne súvahy, spomienok, bilancovania i súčasného stavu jeho duše. Páči sa mi, že v nich nie je póza, sú veľmi úprimné a mnoho z toho čo píše, zdieľam i ja. Musí to byť veľmi ľudský a múdry človek... Má čo povedať. A miestami sa mi pri čítaní mihne duchovná podoba môjho drahého nebohého otca. Aj básne z mladosti sa mi páčia. Odovzdajte mu, prosím, pozdrav odo mňa. Som rada, že tá kniha vyšla..."
Neodpustím si nespomenúť kolektív "štúrovcov", ktorí svojho profesora neopustili ani v jeho najťažších skúškach života a venovali mu aj teraz nevšednú pozornosť. Prejavila sa najmä tým, že mu ochotne pomohli vydať jeho všetky doterajšie zbierky básní vo svojej réžii a boli pánovi Bábelovi vďačným sponzorom. Stalo sa tak i vydaním ostatnej zbierky Kde si mi, ktorú vytlačili v Tlačiarni Kežmarok GG, s.r.o.
Pre tých, ktorým sa zbierka Františka Bábelu: Kde si mi nedostane do rúk, uverejňujem aspoň niekoľko ukážok z nej.
|
SILA MYŠLIENKY Je letný večer Ja, chudák samotár, Myšlienka moja, A v hlbine čierneho Zaniká, chudinka. ..... Možno nie. letí ďalej a hlbšie Veď schopnosťou myslieť či božia, či ľudská, Tu, i všade vo vesmíre. Tisovec nedeľa 5. decembra 2010 |
Matky a dcéry
Matky a dcéry.
... Vďaka Ti Pane keď ešte v zajatí spánku, dýchne na moje vlásky Cítim to každodenne, ––– Zaujímavé je,
Tisovec sobota 2. február 2013 |
||
|
Nesmrteľný čas
Plazivým jasom úsvitu V tradičnom zhone rána
V ponurých zákutiach Kajúcne sa snažia skryť A tak deň, čo deň, A v tisícoch dejstvách... Ňou, jej pestrou náplňou Tisovec piatok 8. apríl 2011 |
Modlitba manželov - veteránov Bože náš, keďže náš život pomaly končí a svet s nami nezhynie, dovoľ nám porozprávať sa s Tebou naposledy, priamo, úprimne: Ďakujem Ti, že si nám umožnil dožiť sa pekného veku a prežiť všetko, čo je určené človeku: d o b r o, zmiešané tradične so z l o m i kyslé višne striedané sladkým hroznom že si nám, tak ako iným z výšky nebeského ticha namiešal do kalicha r a d o s t i i b o l e s t i, že si nám pomohol úspešne odchovať zdravé ratolesti bez akýchkoľvek zlozvykov a dobových nerestí. ....... Ďakujem Ti i za obvyklý životný stravovací kalendár, za obdobia h o j n o s t i i s t r á d a n i a za dni a týždne, v ktorých sa vyškierala na nás b i e d a, keď jeden týždeň forte hral a ďalší nám nič nedal... No, n á d e j n i k d y n e h a s n e. Ďakujem Ti aj za všetko ostatné, ale o všetkom sa písať nedá. Všetko p r e ž i t é sa nedá v t e s n a ť d o b á s n e ! .... Len jednu prosbu k Tebe ešte máme: zvláštny krátky veteránsky Otčenáš, p o s l e d n ú n a š u v ô ľ u. Bože náš, ak si nám, ľudským slávikom Zeme, umožnil prežívať nádhernú h o s t i n u ž i v o t a na našej planéte, najkrajšej na svete, s p o l u u jedného stolu, dopraj nám aj odísť z nej o b i d v o m s p o l u ! Lebo manželstvo - to je iba J e d e n. Iba jeden dvojkrídlový vták. Keď stratí jedno krídlo, už nevie lietať. Život už nie je preňho vytúžená prechádzka. Vyhľadáva s a m o t u a c h r á m. A k smrti – sa už dotacká. A zomiera - c h u d á k, s á m. ....................... Tisovec nedeľa 4. november 2012 |
||
|
Záhadná Milá sestra Agáta, sestrám, bratom do životných tôní Každodenne pravidelne. Bezbrehou dobročinnosťou tak ak im rozdávajú Ty, nádherné, neúnavné, v rozpálenom pekle sveta Žiješ si tu v našom svete, Dieťa, slečna, dáma, |
Rozhovor s púpavou Púpava, púpava, láska ti srdiečkoi vznešené šaty Púpava, púpava, povedz nám, prezraď nám, Mne sú dnes najbližší ma ako niekoho Nie zákernosť, Tisovec štvrtok 26. apríl 2012 |
||
|
Nech im zvoní ...
Prišiel som na tento Mohlo sa aj to stať, Veď ktože z nás, A nikto mi nedal recept, ..... Svet je plný ľudí rôznych Iným stačí len idea viery, Z nich,
|
z ich spočiatku ostýchavej, začal rúcať drsne, psovsky i prežitia v surovej Tisovec streda, 3. august 2011 |
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).