Ľudmila Ulrichová, ktorá žije už takmer 50 rokov v Bratislave, ale Betliar navštevuje pravidelne každý rok, si monografiu prečítala už krátko po jej vyjdení koncom roka 2014 a neskrývala ani s odstupom času svoj obdiv a uznanie zostavovateľovi, lektorom a autorskému kolektívu tejto knihy. Spolu s Dr. Dobošom zahrnuli autora množstvom otázok.
Ľ.U.: Janko, keď som od Teba dostala túto knihu ako milý darček s venovaním "Ľudmile, priateľke z detstva", mala som slzy v očiach. Ale keď som si prečítala pár prvých stránok, zmocnil sa ma okrem dojatia aj krásny pocit spolupatričnosti a hrdosti na to, že tento skvost, táto nádherná a na obdivuhodnú históriu bohatá dedina je miesto môjho detstva a mladosti. Prosím ťa, povedz nám, ako si sa k tejto práci dostal, u koho sa zrodil nápad napísať túto monografiu a koľko trvala práca na nej?
J. Š.: Pôvodný nápad patrí, so všetkou pravdepodobnosťou, pánovi Alexandrovi Madudovi, dlhoročnému kronikárovi obce. Priznám sa bez mučenia, že týmto nápadom som sa zaoberal aj ja, už niekoľko rokov pred oslovením starostom pánom Júliusom Farkašovským, v decembri 2013. V januári 2014 som predložil osnovu – obsah budúcej publikácie podľa jednotlivých kapitol. Vďaka korektnej spolupráce s vedením obce, autorským kolektívom a zostavovateľom sa nám to podarilo za neuveriteľný kalendárny rok. Prezentácia publikácie Betliar monografia, tak ako ju poznáte, bola 6. 12. 2014. Je veľká škoda, že sme nemali na prípravu viac času. Určite by bola publikácia bohatšia a precíznejšia.
Ľ.U.: Pán Július Farkašovský, ktorý bol starostom obce Betliar v čase vznikania publikácie, má v úvode knihy pekný príhovor k rodákom a čitateľom. Aká bola vaša spolupráca?
J.Š.: Spolupráca so starostom obce p. J. Farkašovským bola excelentná. Nezasahoval do prípravy, ale keď bolo treba poradiť, pomôcť urobil to promptne a ochotne.
Ľ.U.: Publikácia obsahuje mnoho obrazového materiálu - fotografie, mapy, tabuľky, súpisy osôb. Priznám sa, že ja osobne som si najprv prelistovala celú monografiu a poprezerala všetky obrázky v nej. Zozbierať také množstvo materiálu nie je jednoduché. Ako sa vám to podarilo? Kto má na tom najväčšiu zásluhu?
J.Š.: Podstatná časť obrazového materiálu bola zhromaždená v obecnom archíve. Zvyšok som v spolupráci s grafikom publikácie Mg. S. Šomšákom zabezpečil vo vlastnej réžii a z nám dostupných zdrojov.
Ľ.U.: Moje deti, ktorým som sa pri prvej príležitosti pochválila tým, čo práve čítam, ba priam študujem, sa s uznaním vyjadrili predovšetkým o tej kapitole, ktorá obsahuje nárečový slovník, Piesen o starém Betläru a betliarske príslovia a porekadlá. Mnohé si aj ony pamätali, dojímalo ma, ako nad nimi nadšene konštatovali: "Áno, spomínam si, to hovorievala starká!" Keď si do monografie zahrnul aj ukážku betliarskeho nárečia a naše príslovia a porekadlá, predpokladal si, že budú mať taký úspech u čitateľov?
J. Š.: Ukážky nárečia, príslovia a porekadlá boli od začiatku prirodzenou súčasťou obsahu publikácie. Nepredpokladal som, že práve táto časť publikácie bude mať výrazný ohlas u čitateľov.
Ľ.U.: Chcem Ťa pochváliť, okrem iného, aj za skvelo spracovanú kapitolu o kultúrnom živote v Betliari, vidím za tým veľa nadšencov z radov obyvateľov našej
dediny, ktorí robili a dodnes robia veľa pre to, aby bol život v Betliari pestrý a zaujímavý. Všetky tieto informácie si čerpal z kroniky obce?
J.Š.: Veľká časť textového materiálu bola zhromaždená v kronike alebo samostatne. Pri tvorbe publikácie boli využité texty p. J. Schlosára, ktorého môžeme považovať za dvorného historika obce Betliar. Samozrejme množstvo informácií spracované v jednotlivých kapitolách bolo získané zo štátnych a cirkevných archívov, dostupných historických dokumentov, publikácií, tlače. Napokon, všetky zdroje sú uvedené v zozname použitej literatúry.
Ľ.U.: Viem, že pripravuješ rozšírený slovník betliarskeho nárečia, povedz niečo o práci nad ním a aj to, kedy vyjde.
J.Š.: Počula si dobre. Pripravoval som ho niekoľko rokov s radosťou a vo vedomí, že poteší, zabaví a obohatí súkromný voľný čas rodákov. Bude svedectvom o reálnej sociálnej komunikácii našich predkov v nárečí, ktoré pomaly, postupne odchádza do historickej „nepamäti“. Vďaka slovníku sa zachová aj pre budúce generácie, ktoré už dne s hovoria viac spisovným jazykom, ako nárečím.
O.D.: Množstvo myšlienok, ktoré sú vyslovené v tomto rozhovore svedčí o tom, že monografia mala dobrý začiatok a po jej zostavení a krste je medzi občanmi Betliara vyhľadávanou. Kým doteraz sa o Betliari spomínajú iba kaštieľ a Andrášiovci, táto kniha sa zaoberá tým, čo približuje históriu tých, ktorí začali históriu so všetkým, čo k nej patrí vytvárať od jej vzniku. Musím o nej povedať, že je prvou monografiou Betliara a svojím obsahom dáva i pre ostatných, ktorí podobnú knihu o svojej obci, či meste v našom regióne chcú napísať a vydať. Hoci sa tvorila rýchlo, treba vyzdvihnúť jej zostavovateľovi
najmä to, že podchytil kvality štrnástich autorov, ktorí svojimi článkami prispeli k ucelenému obrazu vzniku i napredovania tejto neveľkej obci na hornom Gemeri. Ak sa k monografii dostanete, nezabudnite, že pracovali na nej okrem JUDr. Ľudovíta Ján Šomšáka aj Mgr. Edita Farkašovská, Mgr. Erika Jergová, Ing. Peter Kúkelčík, Mgr. Edita Kušnierová, Ján Kušnier - Dolina, Štefánia Kaňúrová, Ing. Ján Kravárik, Mgr. Silvia Lorinčíková, PhD., Ján Miklóšik, RNDr. Ondrej Rozložník, Ján Schlosár, Mgr. Monika Tihányiová, PhD. a Ing. Erich Veseléni. Ako lektori ku kvalite knihy prispeli Mg. Lenka Bischof, PhD. a Mgr. Edita Kušnierová.
Vďaka za monografiu, ktorá mi ďaleko od rodiska bude pripomínať ľudí na našom Gemeri, ktorí svoje rodisko nielen ústne chválili, ale využili svoje schopnosti tiež na to, aby o ňom zanechali pamiatku a podnietili k podobnej publikácii ako to spravili vyššie uvedení krajania. Držím palce zostavovateľovi monografie Ľudovítovi Jánovi Šomšákovi, aby pokračoval v načatom a pripomenul súčasníkom i nasledujúcej generácii, že sa oplatí písať o minulosti obcí, ich obyvateľov, hodnotách, ktoré zostali, ale i tradíciách, ktoré, aj keď pomaly, zanikajú, ale vždy vedia povedať svoje o tom, čo prezentovalo ich nositeľov.
Otázky pripravila Ľudmila Ulrichová





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-