Ľudmila Ulrichová, ktorá žije už takmer 50 rokov v Bratislave, ale Betliar navštevuje pravidelne každý rok, si monografiu prečítala už krátko po jej vyjdení koncom roka 2014 a neskrývala ani s odstupom času svoj obdiv a uznanie zostavovateľovi, lektorom a autorskému kolektívu tejto knihy. Spolu s Dr. Dobošom zahrnuli autora množstvom otázok.
Ľ.U.: Janko, keď som od Teba dostala túto knihu ako milý darček s venovaním "Ľudmile, priateľke z detstva", mala som slzy v očiach. Ale keď som si prečítala pár prvých stránok, zmocnil sa ma okrem dojatia aj krásny pocit spolupatričnosti a hrdosti na to, že tento skvost, táto nádherná a na obdivuhodnú históriu bohatá dedina je miesto môjho detstva a mladosti. Prosím ťa, povedz nám, ako si sa k tejto práci dostal, u koho sa zrodil nápad napísať túto monografiu a koľko trvala práca na nej?
J. Š.: Pôvodný nápad patrí, so všetkou pravdepodobnosťou, pánovi Alexandrovi Madudovi, dlhoročnému kronikárovi obce. Priznám sa bez mučenia, že týmto nápadom som sa zaoberal aj ja, už niekoľko rokov pred oslovením starostom pánom Júliusom Farkašovským, v decembri 2013. V januári 2014 som predložil osnovu – obsah budúcej publikácie podľa jednotlivých kapitol. Vďaka korektnej spolupráce s vedením obce, autorským kolektívom a zostavovateľom sa nám to podarilo za neuveriteľný kalendárny rok. Prezentácia publikácie Betliar monografia, tak ako ju poznáte, bola 6. 12. 2014. Je veľká škoda, že sme nemali na prípravu viac času. Určite by bola publikácia bohatšia a precíznejšia.
Ľ.U.: Pán Július Farkašovský, ktorý bol starostom obce Betliar v čase vznikania publikácie, má v úvode knihy pekný príhovor k rodákom a čitateľom. Aká bola vaša spolupráca?
J.Š.: Spolupráca so starostom obce p. J. Farkašovským bola excelentná. Nezasahoval do prípravy, ale keď bolo treba poradiť, pomôcť urobil to promptne a ochotne.
Ľ.U.: Publikácia obsahuje mnoho obrazového materiálu - fotografie, mapy, tabuľky, súpisy osôb. Priznám sa, že ja osobne som si najprv prelistovala celú monografiu a poprezerala všetky obrázky v nej. Zozbierať také množstvo materiálu nie je jednoduché. Ako sa vám to podarilo? Kto má na tom najväčšiu zásluhu?
J.Š.: Podstatná časť obrazového materiálu bola zhromaždená v obecnom archíve. Zvyšok som v spolupráci s grafikom publikácie Mg. S. Šomšákom zabezpečil vo vlastnej réžii a z nám dostupných zdrojov.
Ľ.U.: Moje deti, ktorým som sa pri prvej príležitosti pochválila tým, čo práve čítam, ba priam študujem, sa s uznaním vyjadrili predovšetkým o tej kapitole, ktorá obsahuje nárečový slovník, Piesen o starém Betläru a betliarske príslovia a porekadlá. Mnohé si aj ony pamätali, dojímalo ma, ako nad nimi nadšene konštatovali: "Áno, spomínam si, to hovorievala starká!" Keď si do monografie zahrnul aj ukážku betliarskeho nárečia a naše príslovia a porekadlá, predpokladal si, že budú mať taký úspech u čitateľov?
J. Š.: Ukážky nárečia, príslovia a porekadlá boli od začiatku prirodzenou súčasťou obsahu publikácie. Nepredpokladal som, že práve táto časť publikácie bude mať výrazný ohlas u čitateľov.
Ľ.U.: Chcem Ťa pochváliť, okrem iného, aj za skvelo spracovanú kapitolu o kultúrnom živote v Betliari, vidím za tým veľa nadšencov z radov obyvateľov našej
dediny, ktorí robili a dodnes robia veľa pre to, aby bol život v Betliari pestrý a zaujímavý. Všetky tieto informácie si čerpal z kroniky obce?
J.Š.: Veľká časť textového materiálu bola zhromaždená v kronike alebo samostatne. Pri tvorbe publikácie boli využité texty p. J. Schlosára, ktorého môžeme považovať za dvorného historika obce Betliar. Samozrejme množstvo informácií spracované v jednotlivých kapitolách bolo získané zo štátnych a cirkevných archívov, dostupných historických dokumentov, publikácií, tlače. Napokon, všetky zdroje sú uvedené v zozname použitej literatúry.
Ľ.U.: Viem, že pripravuješ rozšírený slovník betliarskeho nárečia, povedz niečo o práci nad ním a aj to, kedy vyjde.
J.Š.: Počula si dobre. Pripravoval som ho niekoľko rokov s radosťou a vo vedomí, že poteší, zabaví a obohatí súkromný voľný čas rodákov. Bude svedectvom o reálnej sociálnej komunikácii našich predkov v nárečí, ktoré pomaly, postupne odchádza do historickej „nepamäti“. Vďaka slovníku sa zachová aj pre budúce generácie, ktoré už dne s hovoria viac spisovným jazykom, ako nárečím.
O.D.: Množstvo myšlienok, ktoré sú vyslovené v tomto rozhovore svedčí o tom, že monografia mala dobrý začiatok a po jej zostavení a krste je medzi občanmi Betliara vyhľadávanou. Kým doteraz sa o Betliari spomínajú iba kaštieľ a Andrášiovci, táto kniha sa zaoberá tým, čo približuje históriu tých, ktorí začali históriu so všetkým, čo k nej patrí vytvárať od jej vzniku. Musím o nej povedať, že je prvou monografiou Betliara a svojím obsahom dáva i pre ostatných, ktorí podobnú knihu o svojej obci, či meste v našom regióne chcú napísať a vydať. Hoci sa tvorila rýchlo, treba vyzdvihnúť jej zostavovateľovi
najmä to, že podchytil kvality štrnástich autorov, ktorí svojimi článkami prispeli k ucelenému obrazu vzniku i napredovania tejto neveľkej obci na hornom Gemeri. Ak sa k monografii dostanete, nezabudnite, že pracovali na nej okrem JUDr. Ľudovíta Ján Šomšáka aj Mgr. Edita Farkašovská, Mgr. Erika Jergová, Ing. Peter Kúkelčík, Mgr. Edita Kušnierová, Ján Kušnier - Dolina, Štefánia Kaňúrová, Ing. Ján Kravárik, Mgr. Silvia Lorinčíková, PhD., Ján Miklóšik, RNDr. Ondrej Rozložník, Ján Schlosár, Mgr. Monika Tihányiová, PhD. a Ing. Erich Veseléni. Ako lektori ku kvalite knihy prispeli Mg. Lenka Bischof, PhD. a Mgr. Edita Kušnierová.
Vďaka za monografiu, ktorá mi ďaleko od rodiska bude pripomínať ľudí na našom Gemeri, ktorí svoje rodisko nielen ústne chválili, ale využili svoje schopnosti tiež na to, aby o ňom zanechali pamiatku a podnietili k podobnej publikácii ako to spravili vyššie uvedení krajania. Držím palce zostavovateľovi monografie Ľudovítovi Jánovi Šomšákovi, aby pokračoval v načatom a pripomenul súčasníkom i nasledujúcej generácii, že sa oplatí písať o minulosti obcí, ich obyvateľov, hodnotách, ktoré zostali, ale i tradíciách, ktoré, aj keď pomaly, zanikajú, ale vždy vedia povedať svoje o tom, čo prezentovalo ich nositeľov.
Otázky pripravila Ľudmila Ulrichová































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).