.jpg)
O týždeň neskôr, v sobotu 14. septembra, sa folklór presunie do Rimavskej Soboty. Nádvorie Čierneho orla a Hlavné námestie ovládne 2. ročník festivalu Pod Sobotskou Bránou. Okrem vystúpení folklórnych súborov na vás čakajú tvorivé dielne, tanečný dom, prezentácia remeselníkov aj trh miestnych výrobkov.
V ten istý večer sa v Jelšave uskutoční regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru s názvom Nôty Gemera a Malohontu.
Návrat do minulosti
Od piatku 13. do nedele 15. septembra bude prebiehať Zraz veteránov. Majitelia a milovníci automobilov a motoriek z doby minulej sa stretnú na Drieňku na Teplom Vrchu. Počas soboty však majú naplánovaný výjazd a svojou návštevou potešia nejedno podujatie v našom regióne.
V mesiaci september po 75 rokoch ožije aj udalosť, počas ktorej nemecká SS divízia postupovala od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom - potlačiť Slovenské národné povstanie. Na polohou významnom a strategickom kopci Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa si slovenská armáda vybudovala obranné postavenie. Rekonštrukciu bojov, ktoré sa udiali 19. až 21. októbra 1944, tu budete môcť zažiť na vlastnej koži v sobotu 21. septembra.
Svoje pokračovanie nájde aj úspešné podujatie Spoznaj svoje Hlavné námestie, ktoré sa v Rimavskej Sobote konalo v auguste. V pondelok 30. septembra sa s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea, pani PhDr. Oľgou Bodorovou, bližšie pozriete na budovy, zákutia a objavíte tajomné príbehy od knižnice po súdnu sedriu.
Pre gurmánov
Sprievodný program Dňa obce Čerenčany, ktorý je naplánovaný na sobotu 7. septembra, bude okrem iného tvoriť aj 4. ročník súťaže Čerenčiansky kotlík.
V sobotu 14. septembra sa budú v mlyne vo Veľkých Teriakovciach konať tradičné Slivkové hody, ktoré predstavia slivky v ich najrôznejších podobách - či už ako súčasť koláčov, sladkých jedál, domácej pálenky alebo malých chuťoviek. Neodmysliteľnou súčasťou dňa bude varenie slivkového lekváru v kotlíku, ľudová hudba a ochutnávka slivkových dobrôt. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Klobása Fest. Na obidvoch podujatiach sa budú prezentovať aj už spomínané veterány.
Chutný bude aj záver mesiaca. V sobotu 28. septembra Hnúšťu čaká už 12. ročník súťaže vo varení kotlíkovej kapustnice, ktorú bude okrem iného sprevádzať aj prehliadka dychovej hudby Tečkova trubka.
Poďakovanie za úrodu a výstavy
V nedeľu 8. septembra budete mať možnosť pokochať sa dopestovaným ovocím, zeleninou a kvetmi, ktoré tento rok narástli v záhradách občanov Nižného Skálnika a okolitých obcí. Výstava bude spojená s ochutnávkou zeleninových šalátov a ovocných koláčov.
Výstava poľnohospodárskych produktov z regiónu bude rovnako súčasťou Gemersko-malohontského jarmoku, ktorý bude prebiehať v Rimavskej Sobote počas piatka 27. a soboty 28. septembra.
V tú istú sobotu príde na rad aj Výstava ovocia a zeleniny v Sušanoch, ktorá bude pokračovať v nedeľu 29. septembra spolu s ďakovnou sv. omšou v kostole sv. Anny.
Divadlo a koncerty
Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry sa v utorok 3. septembra v rimavskosobotskom Dome kultúry uskutoční prvý koncert 39. ročníka Hudobnej jesene s názvom Hudba nás spája, na ktorom sa predstaví dvojica Jozef Lupták a Boris Lenko.
V stredu 11. septembra v kultúrnom dome koncert vystrieda jedinečný maďarský muzikál Povala / A padlás z dielne známych autorov Gábora Pressera, Dusána Sztevanovitya a Pétera Horvátha, ktorý sa už vyše tridsať rokov teší veľkej obľube. V Rimavskej Sobote ho uvidíte v podaní hercov Jókaiho divadla z Komárna. Čakajú vás vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, zaujímavá scéna - nezabudnuteľný zážitok.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva vo štvrtok 12. septembra na jedinečný koncert festivalu vážnej hudby RAK k výročiu otvorenia Prvého Slovenského gymnázia v Revúcej. Svoje umenie predvedie svetovo uznávaný špičkový český husľový virtuóz Pavel Šporcl a vynikajúci filharmonický orchester pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča.
V sobotu 14. septembra sa pod Muránskym hradom chystajú koncerty skupiny DESmod a rapera Kaliho s DJom Petrom Pannom. Programom bude sprevádzať Jožo Pročko a jeho súťaže.
V nedeľu 29. septembra zavíta do Rimavskej Soboty skvelá španielska komédia o manipulácii, podvodoch a mimoriadnom prekvapení na záver v réžii Michala Spišáka. V divadelnej sále vám ju zahrajú Maroš Kramár, Marko Igonda, Henrieta Mičkovicová / Lenka Barilíková.
Šport
V septembri budete mať ešte možnosť využiť ponuku Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Práve odtiaľ v sobotu 7. septembra poslednýkrát vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Na tento deň bol taktiež presunutý Gemerský Triatlon 2019, pôvodne plánovaný na máj. V rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda sa okrem hlavných pretekov odohrajú aj sprievodné súťaže v triatlone a duatlone pre veľkých, malých aj najmenších.
Druhá septembrová sobota má v ponuke aj tenisový turnaj Mercedes-Benz KORO Cup 2019, ktorý sa uskutoční v tenisovom areáli v Rimavskej Sobote.
Nedeľa 15. septembra bude oslavou cyklistiky. Súťažiacich čaká 87,6 km dlhá trasa so štartom aj cieľom v Rimavskej Sobote, ktorá povedie obcami regiónu Malohont. Nebudú chýbať ani horské prémie v sedlách Chorepa a Brezina, na vrchu kopca nad obcou Poproč a na konci obce Lukovištia. Pre najmenších sú pripravené cyklistické preteky Teatro Junior, ktoré budú prebiehať na Hlavnom námestí v priestore štartu a cieľa pretekov. Pre divákov je aj tento rok pripravená súťaž o najlepšie povzbudzujúcu obec, do ktorej sa môže zapojiť každá dedinka, cez ktorú prechádza trasa pretekov. Stačí len povzbudzovať pretekárov a na základe hlasovania získajú ocenenie tri obce, ktoré podali najlepší výkon pri povzbudzovaní.
Na sobotu 21. septembra je v Kokave nad Rimavicou naplánovaný maratón. Nie však typický športový, ale maratón dobrej vôle. Počas celého dňa sa tu budú pliesť, háčkovať a zošívať štvorce, z ktorých vzniknú deky pre deti do nemocníc a detských domovov.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme túru Clementisovou cestu, na ktorú sa chystajú nasledovné turistické kluby:
KST Hnúšťa
21.09. Clementisova cesta (Ondrejová - 0902 692 447)
TO KOS Rimavská dolina
21.09. Účasť na 38. ročníku Clementisovou cestou (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553) Zbojská - Kučelach - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.