O týždeň neskôr, v sobotu 14. septembra, sa folklór presunie do Rimavskej Soboty. Nádvorie Čierneho orla a Hlavné námestie ovládne 2. ročník festivalu Pod Sobotskou Bránou. Okrem vystúpení folklórnych súborov na vás čakajú tvorivé dielne, tanečný dom, prezentácia remeselníkov aj trh miestnych výrobkov.
V ten istý večer sa v Jelšave uskutoční regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru s názvom Nôty Gemera a Malohontu.
Návrat do minulosti
Od piatku 13. do nedele 15. septembra bude prebiehať Zraz veteránov. Majitelia a milovníci automobilov a motoriek z doby minulej sa stretnú na Drieňku na Teplom Vrchu. Počas soboty však majú naplánovaný výjazd a svojou návštevou potešia nejedno podujatie v našom regióne.
V mesiaci september po 75 rokoch ožije aj udalosť, počas ktorej nemecká SS divízia postupovala od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom - potlačiť Slovenské národné povstanie. Na polohou významnom a strategickom kopci Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa si slovenská armáda vybudovala obranné postavenie. Rekonštrukciu bojov, ktoré sa udiali 19. až 21. októbra 1944, tu budete môcť zažiť na vlastnej koži v sobotu 21. septembra.
Svoje pokračovanie nájde aj úspešné podujatie Spoznaj svoje Hlavné námestie, ktoré sa v Rimavskej Sobote konalo v auguste. V pondelok 30. septembra sa s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea, pani PhDr. Oľgou Bodorovou, bližšie pozriete na budovy, zákutia a objavíte tajomné príbehy od knižnice po súdnu sedriu.
Pre gurmánov
Sprievodný program Dňa obce Čerenčany, ktorý je naplánovaný na sobotu 7. septembra, bude okrem iného tvoriť aj 4. ročník súťaže Čerenčiansky kotlík.
V sobotu 14. septembra sa budú v mlyne vo Veľkých Teriakovciach konať tradičné Slivkové hody, ktoré predstavia slivky v ich najrôznejších podobách - či už ako súčasť koláčov, sladkých jedál, domácej pálenky alebo malých chuťoviek. Neodmysliteľnou súčasťou dňa bude varenie slivkového lekváru v kotlíku, ľudová hudba a ochutnávka slivkových dobrôt. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Klobása Fest. Na obidvoch podujatiach sa budú prezentovať aj už spomínané veterány.
Chutný bude aj záver mesiaca. V sobotu 28. septembra Hnúšťu čaká už 12. ročník súťaže vo varení kotlíkovej kapustnice, ktorú bude okrem iného sprevádzať aj prehliadka dychovej hudby Tečkova trubka.
Poďakovanie za úrodu a výstavy
V nedeľu 8. septembra budete mať možnosť pokochať sa dopestovaným ovocím, zeleninou a kvetmi, ktoré tento rok narástli v záhradách občanov Nižného Skálnika a okolitých obcí. Výstava bude spojená s ochutnávkou zeleninových šalátov a ovocných koláčov.
Výstava poľnohospodárskych produktov z regiónu bude rovnako súčasťou Gemersko-malohontského jarmoku, ktorý bude prebiehať v Rimavskej Sobote počas piatka 27. a soboty 28. septembra.
V tú istú sobotu príde na rad aj Výstava ovocia a zeleniny v Sušanoch, ktorá bude pokračovať v nedeľu 29. septembra spolu s ďakovnou sv. omšou v kostole sv. Anny.
Divadlo a koncerty
Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry sa v utorok 3. septembra v rimavskosobotskom Dome kultúry uskutoční prvý koncert 39. ročníka Hudobnej jesene s názvom Hudba nás spája, na ktorom sa predstaví dvojica Jozef Lupták a Boris Lenko.
V stredu 11. septembra v kultúrnom dome koncert vystrieda jedinečný maďarský muzikál Povala / A padlás z dielne známych autorov Gábora Pressera, Dusána Sztevanovitya a Pétera Horvátha, ktorý sa už vyše tridsať rokov teší veľkej obľube. V Rimavskej Sobote ho uvidíte v podaní hercov Jókaiho divadla z Komárna. Čakajú vás vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, zaujímavá scéna - nezabudnuteľný zážitok.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva vo štvrtok 12. septembra na jedinečný koncert festivalu vážnej hudby RAK k výročiu otvorenia Prvého Slovenského gymnázia v Revúcej. Svoje umenie predvedie svetovo uznávaný špičkový český husľový virtuóz Pavel Šporcl a vynikajúci filharmonický orchester pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča.
V sobotu 14. septembra sa pod Muránskym hradom chystajú koncerty skupiny DESmod a rapera Kaliho s DJom Petrom Pannom. Programom bude sprevádzať Jožo Pročko a jeho súťaže.
V nedeľu 29. septembra zavíta do Rimavskej Soboty skvelá španielska komédia o manipulácii, podvodoch a mimoriadnom prekvapení na záver v réžii Michala Spišáka. V divadelnej sále vám ju zahrajú Maroš Kramár, Marko Igonda, Henrieta Mičkovicová / Lenka Barilíková.
Šport
V septembri budete mať ešte možnosť využiť ponuku Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Práve odtiaľ v sobotu 7. septembra poslednýkrát vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Na tento deň bol taktiež presunutý Gemerský Triatlon 2019, pôvodne plánovaný na máj. V rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda sa okrem hlavných pretekov odohrajú aj sprievodné súťaže v triatlone a duatlone pre veľkých, malých aj najmenších.
Druhá septembrová sobota má v ponuke aj tenisový turnaj Mercedes-Benz KORO Cup 2019, ktorý sa uskutoční v tenisovom areáli v Rimavskej Sobote.
Nedeľa 15. septembra bude oslavou cyklistiky. Súťažiacich čaká 87,6 km dlhá trasa so štartom aj cieľom v Rimavskej Sobote, ktorá povedie obcami regiónu Malohont. Nebudú chýbať ani horské prémie v sedlách Chorepa a Brezina, na vrchu kopca nad obcou Poproč a na konci obce Lukovištia. Pre najmenších sú pripravené cyklistické preteky Teatro Junior, ktoré budú prebiehať na Hlavnom námestí v priestore štartu a cieľa pretekov. Pre divákov je aj tento rok pripravená súťaž o najlepšie povzbudzujúcu obec, do ktorej sa môže zapojiť každá dedinka, cez ktorú prechádza trasa pretekov. Stačí len povzbudzovať pretekárov a na základe hlasovania získajú ocenenie tri obce, ktoré podali najlepší výkon pri povzbudzovaní.
Na sobotu 21. septembra je v Kokave nad Rimavicou naplánovaný maratón. Nie však typický športový, ale maratón dobrej vôle. Počas celého dňa sa tu budú pliesť, háčkovať a zošívať štvorce, z ktorých vzniknú deky pre deti do nemocníc a detských domovov.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme túru Clementisovou cestu, na ktorú sa chystajú nasledovné turistické kluby:
KST Hnúšťa
21.09. Clementisova cesta (Ondrejová - 0902 692 447)
TO KOS Rimavská dolina
21.09. Účasť na 38. ročníku Clementisovou cestou (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553) Zbojská - Kučelach - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-