Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováV grantovom programe MAS schválili 17 projektov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT podporí 14 projektov občianskych organizácií a 3 projekty mikroregiónov celkovou sumou 46 000 EUR. Aj vďaka tejto podpore budú v roku 2016 zrealizované zaujímavé aktivity a pribudnú nové turisticky zaujímavé miesta. Do termínu uzávierky na predkladanie projektov prijala a zaregistrovala MAS MALOHONT 19 projektov, z toho 16 projektov vo výzve č. 01/GP/MAS/2016 a 3 projekty vo výzve č. 02/GP/MAS/2016.
Pozvanie do Malohontu na výstup na rozhľadňu MAGINHRAD
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT srdečne pozýva všetkých priaznivcov turistiky na spoločný výstup na rozhľadňu Maginhrad, ktorý sa koná v sobotu 11. júna 2016. Na prvých 100 účastníkov čaká odznak rozhľadne zadarmo. Rok po oficiálnom otvorení rozhľadne je dôvodom pre stretnutie priateľov a známych na obľúbenom mieste, ktorým sa Maginhrad stal najmä po vybudovaní 16,8 metrov vysokej rozhľadne, ktorá je zatiaľ najvyššou
Máte odskúšanú tradičnú alebo netradičnú špecialitu s medom? Podeľte sa o ňu a pomôžte Miestnej akčnej skupine MALOHONT zostaviť originálnu knihu receptov so sladkými a inými dobrotami z regiónu Gemer-Malohont.
Sladký medík od včeličky, pre dospelých, pre detičky
Cieľom Miestnej akčnej skupiny MALOHONT je prostredníctvom zberu receptov a zostavenia knihy receptov prispieť predovšetkým k zachovaniu tradičnej gastronómie regiónu Gemer-Malohont so zameraním na med. Kniha by mala zároveň obsahovať aj netradičné recepty, rôzne rady od včelárov ako aj ich kontakty,
Máj 2016: V hlavnej úlohe divadlá a koncerty
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Určite si bude z čoho vyberať. Mesiac máj ponúka pestrú paletu podujatí od divadelných predstavení a koncertov rôznych hudobných žánrov, cez pálenie vatry, turistické pochody a cyklistické preteky až po rezbárske sympózium a noc v mlyne či v múzeu.
Divadlo a muzikál
Miestami lyrická, miestami bláznivá komédia Nevyliečiteľní, ktorá 8. mája 2016 zavíta do Hnúšte, prinesie spleť lások, citov, prelínanie sa vzťahov a následné trápenie hlavných hrdinov zverených do rúk psychológom, ktorí by sami potrebovali odbornú pomoc.
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu?
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás sú určené výzvy na predkladanie projektov, ktoré 18.04.2016 vyhlásila Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT. Výzva č. 01/GP/MAS/2016 v rámci grantového programu Región občanom - občania regiónu je určená predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
Podujatia v decembri budú plné vône, chutí a vianočných tradícií aj v Malohonte
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Kalendár podujatí nášho regiónu na december 2015 sa naplnil množstvom vianočných akcií, na ktorých odznejú tradičné vinše a koledy, betlehemské hry a nebudú chýbať ani vianočné dobroty a tvorivé dielne. Spríjemnite si advent niektorým z nich, ste srdečne vítaní.
Už v piatok 4. decembra
bude v obci Drienčany rozvoniavať kapustnica a iné vianočné dobroty,
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo. Filmové večery v kine, vystrieda filmový festival plný zimných športov, predstavenia divadelných ochotníckych súborov a spestrením bude beseda zameraná na historické príbehy z Gemer-Malohontu.
Filmovú ponuku mesiaca otvára Kino Rimava v Hnúšti, ktoré vo štvrtok 5. novembra 2015 premietne akčný dobrodružný sci-fi film Jurský svet, 15. novembra bude na programe animovaná rozprávka Pieseň mora a 26. novembra zažiari na filmovom plátne Dáma v zlatom.
Slovenské mitrovanie na Salaši pod Maginhradom ukončil fakľový sprievod
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach sa uplynulú sobotu rozliehal zvuk pastierskych fujár, bičov a zvoncov, takmer na každom kroku znela ľudová hudba a vzduchom sa šírila nielen vôňa baraních špecialít, ale aj skvelá nálada vytvorená bohatým programom, dobrými ľuďmi a skvelým počasím.
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie začalo v sobotu 24. októbra ukážkami prác na salaši. Návštevníci mohli vidieť zaháňanie a strihanie oviec, odváranie žinčice či výrobu syrov a pareníc z ovčieho mlieka, ktoré mohli priamo na mieste ochutnať. Nechýbala ani súťaž vo varení, v ktorej 6 súťažných družstiev predviedlo spracovanie baranieho mäsa na rôzne spôsoby. Víťazom sa stala Kokavská ambasáda Zvolen so živánkou, druhé miesto obsadilo družstvo ZRPŠ s baraním pilafom a tretím najlepším jedlom bol tradičný baraní perkelt od Mikroregiónu Rimava a Rimavica. Chuťou a servírovaním jedla nezaostali ani ďalšie družstvá, ktoré pripravili baraniu kapustnicu, barana s plackou či baranie ragú.
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.