Usmievavý s dobrou náladou vstúpil do preplnenej spoločenskej sály, kde zožal prvý potlesk a ujal sa hlavného slova. „S prípravami na kamčatskú expedíciu som začal ešte pred rokom 2010. Študoval som dostupnú literatúru, najmä nemeckú a ruskú, robil som si výpisky,“ povedal v úvode pán Schuster.
Panenská príroda, ľadovce, gejzíry, bohatý výskyt divokej zveri, nespočetné sopky, ktoré dodávajú horám unikátnu scenériu, lososy a...neodmysliteľné medvede a zážitky s nimi, to je len stručné zhrnutie z množstva informácií, ktoré zazneli počas dvojhodinového rozprávania o krajine, kam sa len tak bežne ktokoľvek nevyberie. Spoločnosť na cestách mu robil syn ruského priateľa Sašu, žijúceho na Slovensku, profesionálny fotograf Eduard. Pobyt na Kamčatke bol naplánovaný na jeden mesiac, aby stihli vidieť aspoň najzaujímavejšie a najatraktívnejšie miesta, aby absolvovali plavbu po rieke, či prešli po stopách nášho grófa, slovenského dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského. Krajina, ktorá je päťkrát väčšia ako Slovensko, má množstvo národných parkov, najväčšie vulkány sveta, ale i najväčšie hnedé medvede. „Pri fotografovaní som sa v jednej chvíli dostal do bezprostrednej blízkosti medveďa, ktorý držal svoju korisť - lososa. Našťastie sa to pre mňa zaobišlo bez následkov. Moje cesty v posledných rokoch smerovali na blízky a ďaleký sever, kde najlepšie vidieť, čo prináša otepľovanie Zeme. Ľadovce z našej planéty postupne miznú. Tieto jedinečné premeny stojí za to zachytiť fotoaparátom či videokamerou,“ povedal v rozhovore pán Schuster. Na otázku, čomu dáva prednosť, či fotoaparátu alebo videokamere, skonštatoval: „Napriek tomu, že striedam fotoaparát s kamerou, je to v danej chvíli veľmi ťažké rozhodovanie. Jedno je však isté – fotografovať cez nie úplne čisté okno vrtuľníka som nedokázal. Umožnili mi to potom cez otvorené dvere, ale museli ma priviazať. Mal som rôzne pocity. Potom sa mi ešte tri noci snívalo, že som z vrtuľníka vypadol.“
Zachytiť množstvo krásnych a neopakovateľných záberov ktoroukoľvek technikou si vyžaduje určitú zručnosť, znalosť, skúsenosť. O svoje zážitky, dojmy a skvelé zábery sa po každej výprave podelí aj s poslucháčmi, divákmi či čitateľmi prostredníctvom výstav, dokumentárnych filmov a kníh. Jeho zábery sú hodnotené aj odbornou verejnosťou na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni.
Neúnavný vo svojej práci od skorého rána do neskorého večera má vžité od nepamäti. Je to osobnosť, s ktorou sa spája funkcia primátora mesta Košice a do moderných dejín nášho štátu sa zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. Cestovanie, fotografovanie, filmovanie a písanie cestopisných kníh z krajín, ktoré nie sú bežnými destináciami - aj tým sa dostal pán Rudolf Schuster za posledné obdobie do povedomia verejnosti.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský, usmievavý. Ak sa pre niečo rozhodne, dotiahne to do konca bez ohľadu na to, koľko ho to bude stáť námahy a síl. A nehovoriac o tom, aké riziká pri tom musí podstúpiť. Svoju vášeň tak trochu berie aj ako povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby si raz mohli pozrieť, ako to bolo napríklad pred 50-mi rokmi.
22. máj 2013 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Srdečné poďakovanie patrí nielen jemu, ale aj pánovi Jozefovi Širotňákovi a celému tímu ľudí, ktorí sa na tomto stretnutí podieľali.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 22. mája 2013 Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja poctil svojou návštevou bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.