Usmievavý s dobrou náladou vstúpil do preplnenej spoločenskej sály, kde zožal prvý potlesk a ujal sa hlavného slova. „S prípravami na kamčatskú expedíciu som začal ešte pred rokom 2010. Študoval som dostupnú literatúru, najmä nemeckú a ruskú, robil som si výpisky,“ povedal v úvode pán Schuster.
Panenská príroda, ľadovce, gejzíry, bohatý výskyt divokej zveri, nespočetné sopky, ktoré dodávajú horám unikátnu scenériu, lososy a...neodmysliteľné medvede a zážitky s nimi, to je len stručné zhrnutie z množstva informácií, ktoré zazneli počas dvojhodinového rozprávania o krajine, kam sa len tak bežne ktokoľvek nevyberie. Spoločnosť na cestách mu robil syn ruského priateľa Sašu, žijúceho na Slovensku, profesionálny fotograf Eduard. Pobyt na Kamčatke bol naplánovaný na jeden mesiac, aby stihli vidieť aspoň najzaujímavejšie a najatraktívnejšie miesta, aby absolvovali plavbu po rieke, či prešli po stopách nášho grófa, slovenského dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského. Krajina, ktorá je päťkrát väčšia ako Slovensko, má množstvo národných parkov, najväčšie vulkány sveta, ale i najväčšie hnedé medvede. „Pri fotografovaní som sa v jednej chvíli dostal do bezprostrednej blízkosti medveďa, ktorý držal svoju korisť - lososa. Našťastie sa to pre mňa zaobišlo bez následkov. Moje cesty v posledných rokoch smerovali na blízky a ďaleký sever, kde najlepšie vidieť, čo prináša otepľovanie Zeme. Ľadovce z našej planéty postupne miznú. Tieto jedinečné premeny stojí za to zachytiť fotoaparátom či videokamerou,“ povedal v rozhovore pán Schuster. Na otázku, čomu dáva prednosť, či fotoaparátu alebo videokamere, skonštatoval: „Napriek tomu, že striedam fotoaparát s kamerou, je to v danej chvíli veľmi ťažké rozhodovanie. Jedno je však isté – fotografovať cez nie úplne čisté okno vrtuľníka som nedokázal. Umožnili mi to potom cez otvorené dvere, ale museli ma priviazať. Mal som rôzne pocity. Potom sa mi ešte tri noci snívalo, že som z vrtuľníka vypadol.“
Zachytiť množstvo krásnych a neopakovateľných záberov ktoroukoľvek technikou si vyžaduje určitú zručnosť, znalosť, skúsenosť. O svoje zážitky, dojmy a skvelé zábery sa po každej výprave podelí aj s poslucháčmi, divákmi či čitateľmi prostredníctvom výstav, dokumentárnych filmov a kníh. Jeho zábery sú hodnotené aj odbornou verejnosťou na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni.
Neúnavný vo svojej práci od skorého rána do neskorého večera má vžité od nepamäti. Je to osobnosť, s ktorou sa spája funkcia primátora mesta Košice a do moderných dejín nášho štátu sa zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. Cestovanie, fotografovanie, filmovanie a písanie cestopisných kníh z krajín, ktoré nie sú bežnými destináciami - aj tým sa dostal pán Rudolf Schuster za posledné obdobie do povedomia verejnosti.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský, usmievavý. Ak sa pre niečo rozhodne, dotiahne to do konca bez ohľadu na to, koľko ho to bude stáť námahy a síl. A nehovoriac o tom, aké riziká pri tom musí podstúpiť. Svoju vášeň tak trochu berie aj ako povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby si raz mohli pozrieť, ako to bolo napríklad pred 50-mi rokmi.
22. máj 2013 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Srdečné poďakovanie patrí nielen jemu, ale aj pánovi Jozefovi Širotňákovi a celému tímu ľudí, ktorí sa na tomto stretnutí podieľali.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 22. mája 2013 Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja poctil svojou návštevou bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a