Rozprávková noc v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa začala sadením stromčeka Rozprávkovníka, ktorému tri Sudičky a dvadsaťpäť malých spáčov zaprialo veľa rozprávok a zvedavých čitateľov. Išlo v poradí už o tretí stromček, ktorý pri príležitosti Noci s Andersenom deti v záhrade knižnice vysadili.
Bohatý program pokračoval divadelným predstavením, v ktorom si úlohu hercov v rozprávke Hansa Christiana Andersena O princeznej na hrášku vyskúšali samotné deti pod vedením hercov Mestského divadla Actores. Rozprávka, rovnako ako herecké výkony detí, dopadla výborne, a tak sa Andersenova noc mohla naplno rozbehnúť. Malí návštevníci sa premenili na Víly a Vikingov. Bolo pre nich nachystaných množstvo aktivít, ako napríklad čítanie rozprávok, výroba rozprávkových šiat pre víly, pletenie čeleniek, maľovanie na tvár, príprava masiek Vikingov, servítková technika... Tesne pred polnocou sa začalo napínavé hľadanie pokladu. Samozrejme, mimo budovy knižnice. Po strastiplnej ceste nočným parkom, plnej tajných indícií, sa deti dopracovali k sladkému pokladu – Víly ho našli ukrytý v strome, Vikingovia si ho dokonca museli vykopať.
Po návrate do priestorov knižnice únava akosi na nikoho neprichádzala. A tak sa vypĺňali rôzne kvízy, čítali sa rozprávky, bolo aj nočné „chatovanie“ s kamarátmi z iných knižníc, písali sa Nočné noviny. No aby sme upokojili aj maminy a ocinov, išlo sa aj spať. Veď karimatky, spacáky, vankúšiky i prezúvky..., no síce trošku kade-tade poodkladané okolo miesta spáčov, je vidno aj na našich fotkách. A o pokojný, hoc len krátky spánok sa starali tety knihovníčky. „Raňajky sme zabezpečili v pizérii susediacej s knižnicou,“ hovorí jedna z nich a pokračuje „deti sa síce na chvíľu prebrali, no po príchode domov každý zaľahol, vrátane nás dospelých. Veď my sme boli v strehu viac od večera, keď sme si ich prevzali od rodičov až do rána, keď si ich opäť boli vyzdvihnúť,“ dodala pracovníčka knižnice. Tohtoročná Noc s Andersenom sa opäť vydarila, opäť bola iná, veď i deti – spáči boli iné. A či sa stretneme i nabudúce? To ukáže čas... Zatiaľ vás srdečne privítame v našich priestoroch, kde v regáloch na policiach nájdete knihy s rôznou tematikou. Pre tých najmladších i najstarších.Tatiana Bachňáková
PREŽILI NOC S ANDERSENOM V KNIŽNICI
{gallery}kultura/kniznica/noc11{/gallery}
{jcomments on}

































Noc s Andersenom, podujatie na podporu čítania detí, vzniklo v roku 2000 v Knižnici B. B. Buchlovana v Uherskom Hradišti. Dátum konania bol spojený s oslavou Medzinárodného dňa detskej knihy, ktorý si pripomíname 2. apríla v deň narodenia významného dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Rozprávková noc bola teda pomenovaná na jeho počesť.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a