Zvolili si ho sami kníhkupci, lebo na jar bola v ich obchodoch malá návštevnosť. Od vynájdenia kníhtlače patrí kniha medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých i starých.
Nanešťastie, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú čítanie kníh a radšej surfujú po internete alebo pozerajú televíziu. A práve preto knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne, v marci, organizuje literárne besedy, v rámci ktorých sa zameriava na regionálnych spisovateľov. Našim cieľom je propagovať význam knihy a čítania v živote človeka, taktiež zviditeľniť knižnicu a jej vzácny historický knižný fond. Snažíme sa organizovať besedy s autormi z regiónu Gemer-Malohont, v duchu poslania, ktoré plní múzeum regionálneho charakteru, akým Gemersko-malohontské múzeum bezpochyby je.
V rámci 11. ročníka tohto podujatia sme, 10. marca 2016 v priestoroch múzea, zorganizovali besedu so spisovateľom Petrom Glockom (nar. 1946), rodákom z Muráňa. Hoci žije v Bratislave, nezabúda na svoj rodný kraj, ktorý často navštevuje a ktorým sa inšpiruje a pretavuje ho do svojich literárnych diel. Peter Glocko sa venuje tvorbe pre deti a mládež, i pre dospelých. Píše detské rozprávky a romány, v ktorých mnohokrát využíva ľudové zdroje, ktoré upravuje, no zároveň zachováva ich folklórne hodnoty. Tiež sa venuje písaniu scenárov k filmom a rozhlasovým hrám.
K najznámejším patrí scenár k filmovej rozprávke Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Literárnej tvorbe sa začal venovať na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Svoje prvé diela publikoval od roku 1964 v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady, Kamarát. Knižný debut mu vyšiel v roku 1970.
Besedy s Petrom Glockom sa zúčastnili žiaci základných škôl v Rimavskej Sobote (ZŠ. Š. M. Daxnera, ZŠ P. Dobšinského, ZŠ P. K. Hostinského a Evanjelická základná škola Z. Oravcovej), v celkovom počte 70 detí. Besedu zahájila riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová, ktorá predstavila činnosť múzea a jeho knižnice a privítala žiakov, učiteľom a vzácnych hostí – spisovateľa a scenáristu Petra Glocka, ktorému doprovod robil riaditeľ Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore - MUDr. Oleg Martinove. Knihovníčka múzea Mgr. Iveta Krnáčová deťom predstavila spisovateľa Petra Glocku. Peter Glocko je autorom desiatky kníh, za ktoré získal viacero ocenení a niektoré z nich boli aj preložené do českého, slovinského a francúzskeho jazyka.
Keďže Peter Glocko besedoval s deťmi aj v rokoch 2006, 2008, 2010 a 2012, tohtoročná beseda nebola len o prezentovaní kníh, ktoré napísal, ale o predstavení rodného kraja, jeho histórie a prírody. Deťom rozprával o významných literárnych dejateľoch Gemera-Malohontu (Pavol Dobšinský, Ivan Krasko, Terézia Vansová), ale i o osobnostiach zo zahraničia (Hans Christian Andersen, Pier Paolo Vergeno).
V rámci besedy premietol trailer k historickému filmu, vychádzajúceho z povesti o krásnej Cigánke, ktorá sa zaľúbila do kapitána vojska Muránskeho hradu. Deti sa spisovateľa pýtali na obľúbené a neobľúbené školské predmety, na jeho vzťah k zvieratám. Zaujímalo ich prečo a kedy začal písať, čo ho inšpiruje alebo kto ako prvý číta jeho rukopis. Na túto otázku odpovedal, že jeho manželka, lebo prepisuje jeho rukopis do elektronickej podoby. Kým bola jeho dcéra malé dievča, tak jeho príbehy pre deti čítala ako prvá ona. V rozprávke Ja sa prázdnin nebojím (1988) zachránila život hlavnej postave, prečítaním rukopisu. Príbeh rozpráva o chlapcovi z detského domova, ktorý podľahol drogám. Dcéra Petra Glocku ho poprosila, aby dal hlavnej postave - chlapcovi ešte jednu šancu a nechal ho žiť. Tak aj takýmto spôsobom je ovplyvnený spisovateľ pri svojej tvorbe. Záver besedy tvorila autogramiáda a predaj Glockových rozprávok, o ktoré bol veľký záujem.
Mgr. Martina Mareková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a