Po úvodnom informovaní o súčasnom vývoji vo svete, doma, objektivite informovanosti obyvateľov všeobecne, moci finančných oligarchov, ktorí prostredníctvom médií a rúškom „demokracie“, prostredníctvom politických strán presadzujú svoje záujmy a ciele. Zaujímavá bola aj diskusia. Účastníci chceli počuť názor hostí, na súčasnú reštauráciu fašizmu, kto je za to zodpovedný, bezhraničná expanzia USA prostredníctvom NATO a EÚ do bývalého socialistického teritória, neustále daňové zaťažovanie širokej verejnosti a naopak zužovanie a nárast blahobytu a nesmierneho majetku úzkej skupiny oligarchov – boháčov... Odzneli aj také otázky, čí je vôbec u nás a vo svete skutočná demokracia, keď sa popiera upraviť čo najširšiu účasť občanov na priamej demokracii a tvrdo sa obhajuje zastupiteľská demokracie.
Tento princíp postačuje tzv. „nenahraditeľným“ politikom, ktorí boli prominentmi bývalého režimu, alebo sú poslancami od prevratu v novembri 1989. Napriek tomu, že tam odzneli konkrétne mená, nebudem menovať žiadneho, nech každý čitateľ posúdi a urobí úsudok sám. Máme poslancov, ktorí sú poslancami od roku 1989. Každé nasledujúce volebné obdobie menili politické tričká, a keď o nich nebol záujem zakladali nové strany, len aby sa udržali „pri koryte“! „Demokratické“ média ich prezentujú ako „demokratické čisté brilianty“ a my sme si ich zvolili. Je všeobecným javom, že systém kolabuje, o čom svedčí aj politické klíma nielen vo svete ale predovšetkým na Slovensku. Politické špičky poplatné oligarchom a platené urobia všetko preto, aby sa súčasné pomery zakonzervovali.
Častou témou bola nastoľovaná otázka, kto vojnu chce, pripravuje, a komu by prospela a kto chce mier, porozumenie medzi národmi. Rezonovala otázka osudu malých štátov, ale aj slovanská jednota a súdržnosť. Tam sa čudujeme, že máme v „parlamente“ /K úcte k Štúrovcom nebudem túto inštitúciu nazývať Národná Rada Slovenska/, mafiánov, kolaborantov s cudzou mocou, prostitútky, fašistov a skutočných profesionálov odborníkov, ktorí po skončení vysokej školy nič iného nerobili, len boli poslancami a tak ich presvedčenie absolútne nekorešponduje s realitou väčšiny občanov. Diskusia za rozprúdila tak, že z hodinovej prednášky a besedy sa stal viac ako dvojhodinová !panelová diskusia“. Mnohí účastníci tejto akcie vyslovili želanie, poriadanie takýchto stretnutí s fundovanými osobnosťami častejšie, pretože z ostatných oficialných médií sa dozvedáme „len jednu tú demokratickú pravdu“!
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a