pondelok, 31 marec 2025 20:04

Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na apríl 2025 Doporučený

Napísal(a) Marta Mikitová
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na apríl 2025.

Jarmila Štítnická – 45. výročie úmrtia

7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.

 

Samuel Víťazoslav Kuchta – 130. výročie úmrtia 

11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec –  11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista. Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ.  Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu,  Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.

 

Viliam Chorváth – 110. výročie narodenia

11. apríl –  Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku.

 

Ladislav Bohuslav Bartolomeides – 200. výročie úmrtia

18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ. V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť.  V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o  jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.

V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa.

 

Ondrej Herich – 15. výročie úmrtia

19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní. Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec.  Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin.

 

Ján Vladimír Hroboň – 125. výročie narodenia

19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946).

 

Pavel Bohodar Tomášik – 180. výročie narodenia

21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ. Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu.

 

Ľudovít Samuel Orphanides – 130. výročie úmrtia

25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník. Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá.  Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.

 

Marta Mikitová

Čítať 265 krát Naposledy zmenené štvrtok, 03 apríl 2025 11:38

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!