Práve v diele „Mineralogická a geologická cesta po Uhorsku“ Beudant pomerne obšírne píše aj o Tisovci a okolí, keď mu venoval dokonca celú desiatu kapitolu s názvom „Okolie Tisovca a určité vrchy v Gemerskej stolici“. Samozrejme, nie je možné a nie je to ani mojou snahou uverejniť všetko, čo si Beudant zaznamenal do svojich poznámok, preto na ilustráciu predkladám len úvodnú časť desiatej kapitoly, v ktorej autor veľmi realisticky opisuje svoj príchod, prvú noc a nasledujúci deň v Tisovci. Do mesta dorazil dňa 29. júla 1818 vo večerných hodinách.1 Ale o tom, čo tu po svojom príchode zažil, nám už viac povie samotný autor:
„Pokračujúc v mojej exkurzii som v noci okolo desiatej hodiny prišiel do Tisovca, malého mesta obývaného Slovákmi. Toto mesto sa nachádza uprostred doliny, cez ktorú preteká malá rieka Rimava.
Bohužiaľ, nablízku nebol žiadny hostinec, a tak som v snahe zabezpečiť si nocľah oň poprosil miestneho sudcu, ktorý ma priviedol do akejsi úbohej krčmy, kde nebolo absolútne nič okrem slamy na spanie. Nanešťastie, predo mnou tam prišlo šesť židov, ktorých špinavé brady a zanedbaný výzor ma prinútili odtiaľ odísť a hľadať nocľah inde. Miestni obyvatelia ma prichýlili do domu s malou komorou plnou cibule, masla a syra, v ktorej mladý muž, syn domáceho, príšerne chrápal. Tu som spoločne s domácim strávil časť noci, zatiaľ čo moji sprievodcovia podľa všetkého nocovali na ulici. Za takýchto okolností mi trvalo hodnú chvíľu, kým som zaspal.Ráno pred úsvitom som zamieril do stredu mestečka, kde som zhlboka vdychoval čerstvý vzduch a okolo šiestej hodiny ráno som sa už poriadne priblížil k horám, do ktorých som mal namierené. Cestou späť som požiadal o zoznámenie sa s miestnym evanjelickým farárom. V tomto prípade sa na mňa usmialo šťastie, keď ma M. Šulek 2) ochotne prijal a spoločne so svojou manželkou mi poskytli strechu nad hlavou a veľmi srdečne ma pohostili.“
Nuž, Beudant musel mať po prvej, takmer prebdenej noci, z Tisovca skutočne zmiešané dojmy. Noc strávil v malej komôrke so synom majiteľa domu, ktorý navyše chrápal. Jeho celkový dojem z mesta tak zrejme napravil až ďalší deň, keď sa vybral do okolitých hôr, kde vykonával merania a geologické pozorovania. Cestou späť sa navyše zoznámil s miestnym farárom Gašparom Šulekom a jeho manželkou, ktorí ho, ako píše autor „...ochotne prijali a veľmi srdečne pohostili“. Beudant pobudol v Tisovci niekoľko dní, počas ktorých podnikal exkurzie do okolitých hôr, pričom si všímal najmä ich geologickú stavbu. Takto postupne navštívil Hradovú či blízke vrchy Muránskej planiny. Určite veľkou pomocou pre neho bolo to, že počas svojho pobytu v Tisovci býval na fare u miestneho evanjelického farára Gašpara Šuleka, ktorý mu ochotne poskytol strechu nad hlavou. Vďaka tomu mal neporovnateľne lepšie podmienky na prácu ako v dome, kde strávil prvú noc.
Po návšteve Tisovca Beudantove ďalšie kroky smerovali na východ - do blízkej Revúcej a na Železník, ktorý si ako správny geológ nemohol nevšimnúť.
Touto cestou by som chcel poďakovať pani Mirke Kojnokovej za spoluprácu.
___________________________________
1 Presný príchod je možné datovať na základe Beudantovho merania teploty vykonaného
29.7.1818 cestou z Ratkovej do Tisovca.
2 Podľa inicály M. Schulek sa môže zdať, že Beudant navštívil významného tisovského evanjelického farára a národného obrodenca Mateja Šuleka. V skutočnosti však nenavštívil Mateja (zomrel r. 1815, bol teda už tri roky po smrti), ale jeho syna Gašpara Šuleka, ktorý vykonával funkciu evanjelického farára v Tisovci v rokoch 1815 – 1820, teda aj počas Beudantovej cesty v roku 1818. Beudantov zápis mena M. Schulek bol spôsobený zrejme tým, že Gašpar si pred priezvisko vpisoval otcovské meno Matej v podobe Gašpar Matej Šulek alebo Gašpar M. Šulek.
Marek Valko
{jcomments on}

































François Sulpice Beudant (5.9.1787 – 10.12.1850) bol významný francúzsky mineralóg a geológ, ktorý bol v roku 1811 vymenovaný za profesora matematiky na univerzite v Avignone a o dva roky neskôr aj za profesora fyziky na univerzite v Marseille. V nasledujúcom roku ho Kráľovská mineralogická spoločnosť vyslala do Anglicka, pričom od tohto momentu sa jeho pozornosť sústredila výlučne na geológiu a príbuzné vedné odbory.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a