podrobnejšie dozvedieť najprv ako hosťujúci profesor a potom aj ako dekan Baníckej fakulty na University of Zambia v rokoch 1977 - 1981.
Prof. Ján Fabián: Nerastné bohatstvo Afriky
Ú v o d
Afrika je veľký a bohatý kontinent. Bohatý je najmä v nerastnom bohatstve (hoci v poslednom čase ho sužujú chudoba, hlad, choroby – najmä AIDS a veľké vykorisťovanie).
Ja som v Afrike prežil viac ako 4 roky (v Zambii 4 roky ako dekan Baníckej fakulty na University of Zambia, a potom 3 mesiace ako Expert OSN na Zlatonosných baniach v Ghane). Čiže tam som sa do hĺbky zoznámil s nerastným bohatstvom celého afrického kontinentu.
Historický vývoj v Afrike
Afrika je jedným zo siedmich kontinentov našej Zemegule. Afrika vždy priťahovala bielych občanov – najmä Európanov, aby v Afrike mohli žiť, ale najmä sa zmocniť bohatstva tohto kontinentu. Išlo o veľké nerastné bohatstvo, lákavé ovocie a zeleninu (banány, mango, búrske oriešky a pod.), lákavé poľovačky na africkú zver – safari a lacnú pracovnú silu.
Toto sa ťahalo a vyvíjalo cez niekoľko storočí. Boli to Angličania, Francúzi, Nemci, Španieli a Portugalci, ktorí si obsadili a podmanili veľké územia v Afrike. V Afrike je dnes 54 štátov (celý svet pozostáva zo 193 štátov). Posledný novovzniknutý štát v Afrike je Južný Sudán – vznikol 9. júla 2011 – teda tohto roku.
Keďže Európania boli prví čo ovládli Afriku, preto horespomínaných 5 národov Európy si podmanili ako prví Afriku, preto sa dnes na africkom kontinente hovorí oficiálne týmito 5 jazykmi v jednotlivých štátoch Afriky, a to:
Anglicky: Južná Afrika, Malawi, Zimbabwe, Zambia, Botswana, Tanzánia, Keňa, Uganda, Sudán, Ghana, Libéria a pod.,
Francúzsky: Kongo, Rwanda, Burundi, Maroko, Tunis, Alžírsko, Mali,
Španielsky: Mauretánia, Španielska Sahara, Eritrea,
Nemecky: Západná Afrika – Namíbia, Zanzibar,
Portugalsky: Mozambik, Angola.
Čiže vidíme, jazykovo je Afrika veľmi pestrá. V každej z týchto 54 krajín, resp. štátov žije niekoľko kmeňov, ktoré majú vlastný domorodý jazyk svojho kmeňa. Aby sa kmene v štáte navzájom dorozumeli, v každom konkrétnom štáte je úradný jazyk buď angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, resp. portugalčina. Čiže školopovinné deti sa učia v jazyku svojho kmeňa a k tomu svoj úradný jazyk. Takto to dnes jazykovo v Afrike funguje.
V Afrike je dnes slabo rozvinutá infraštruktúra, t.j. cesty, železnice, telefóny, nemocnice, školy a opatrovateľská služba. Toto ubíja a skracuje priemerný vek Afričanov. K tomu za posledných 20 rokov pribudli choroby, najmä AIDS, a toto dnes decimuje populáciu Afriky veľmi podstatne.
Misionári, lekári, učitelia sú ľudia a profesie, ktoré sú žiadané a potrebné pre udržanie života aj najchudobnejších vrstiev afrického obyvateľstva po celom tomto kontinente.
Nerastné bohatstvo
Tak veľký kontinent ako je Afrika má veľmi veľké a kompletné nerastné bohatstvo. Na objavenie tohto nerastného bohatstva je treba geologický prieskum, a ten sa po stáročia v Afrike intenzívne realizoval, a tak toto veľké nerastné bohatstvo odkryl a sprístupnil k ťažbe. Afrika má ropu, plyn, meď, kobalt, urán, železo, zlato, diamanty, uhlie, ozdobné kamene, nikel a pod.
Ťažko je v jednom článku všetko do detailu opísať a rozviesť. Preto ja sa orientujem len na nerastné bohatstvo v krajinách, kde som žil a pracoval a ktoré africké krajiny som navštívil.
Južná Afrika – je to najbohatšia africká krajina na nerasty. Má veľa zlata, diamanty, uhlie, chróm, nikel, železo, meď a iné. V baníctve sa ťaží buď hlbinne (šachty, úpadnice), alebo povrchovo (ťažba priamo na zemskom povrchu pomocou povrchových lomov a výkonných povrchových veľkostrojov).
Južná Afrika má dnes hlbinné bane až do hĺbky 3 200 metrov (na Slovensku len do 300 metrov, v Čechách do hĺbky 1 000 metrov). V Južnej Afrike bol apartheid (oddelenie bielej rasy od černochov). Toto všetko prelomil Dr. Nelson Mandela (černoch, ktorý za tento boj bol belochmi odsúdený na 27 rokov väzenia). Bieli tu boli páni a černosi len lacná pracovná sila. Dnes sa toto konečne čiastočne vyrovnalo.
Zambia – pôvodný názov krajiny je Severné Rodézia. Nezávislosť má od roku 1964 pod vedením prezidenta krajiny Dr. Kennetha Kaundu. V ťažbe medi je na 4. mieste na svete. Veľké bane na meď sú v severnej časti Zambie – Copperbelt (medený pás). Ako odpad po flotácii medi je kobalt, ktorý dnes je drahší ako meď. Zambia má názov štátu podľa rieky Zambezi. Dnes má 23 mil. obyvateľov. Pred 10 rokmi to bolo len 11 mil.
Dnes zambijské medené bane získala Čína, ktorá po hrubej privatizácii (tak ako u nás na Slovensku v roku 1990) si privlastnila toto veľké nerastné bohatstvo. K domácim – zambijským baníkom sa chovajú hrubo a platia týchto baníkov horšie, ako za anglickej nadvlády.
Zimbabwe – je to pôvodne Rodézia, hlavné mesto Harare. Majú veľa uhlia, chróm, meď a zlato. Od roku 1980 získali samostatnosť. Prezident odvtedy je Robert Mugabe, ktorý je novodobý diktátor a životná úroveň ľudu veľmi poklesla. Na rieke Zambezi (medzi Zambiou a Zimbabwe) sú svetoznáme Viktoriine vodopády. V Zimbabwe je veľa bielych farmárov – Angličanov. Prezident Mugabe im zoštátnil ich vlastné farmy a pozemky. Čiže je tam ekonomický chaos a neporiadok.
Ghana – pôvodný názov bol Gold Coast (Zlatonosné pobrežie). Hlavné mesto Accra. Majú enormné množstvo zlata v hlbinných baniach (7 km zlatonosný pás), okolo Tarkwa, Prestea a Kumasi. Obsah zlata v rude je až 180 g v tone rudy. Kremnica má len 3 gramy v tone rudy. Aký je to rozdiel medzi ťažbou zlata v Európe a Afrike. Majú diamaty v pieskoch riek.
Ghana má nezávislosť od roku 1961, ako prvá na africkom kontinente. Toto vybojoval prezident Dr. Kwame Nkrumah. V Ghane je ešte aj dnes kráľovstvo Ašanti v meste Kumasi a okolie.
Maroko – je to bohatá krajina na severe Afriky. Hovorí sa tu francúzsky. Veľké mestá Casablanca, Fes, Marakesh. Je to cez Gibraltar najbližšie do Európy. Je tu vidieť dlhoročný vplyv Francúzov.
Veľké nerastné bohatstvo je v Koregu – farebné kovy a diamanty. Nafta a plyn je pod púšťou Sahara (Lýbia, Alžírsko, Sudán). V severozápadnej Afrike – Namíbia je urán, diamanty, zlato a farebné kovy.
Záver
Nerastné bohatstvo Afriky aj dnes láka svetové veľmoci, aby sa ho zmocnili. Mnohé miestne vojny a nepokoje sú „podfarbené“ aj vonkajšími záujmami iných štátov. Takto to bolo od dávna a tak to bude aj v budúcnosti.
{jcomments on}

































Meno profesora Jána Fabiána je na Gemeri veľmi známe. Najmä v jeho hornej časti, odkiaľ pochádza. A to tak medzi inžiniermi, baníkmi, športovcami, ale aj obyčajnými ľuďmi. Vďaka svojmu odbornému vzdelaniu i vedomostiam prechodil svet hádam krížom- krážom. Všade zanechal dobré meno tak pre Slovensko, Košice i Rakovnicu, kde sa narodil a kde sa rád vracia. Z času na čas sa jeho príspevky objavujú i na stránke Maj Gemer. Rád sa podelí o všeličom, čo prináša sám život. Iba pred pár dňami nám priblížil svojho študenta z Afriky, ktorý ako vysokoškolský študent hral aktívne futbal aj za Baník Rakovnica. Teraz prispel článkom o nerastnom bohatstve tohto svetadielu, o ktorom sa mohol
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-