podrobnejšie dozvedieť najprv ako hosťujúci profesor a potom aj ako dekan Baníckej fakulty na University of Zambia v rokoch 1977 - 1981.
Prof. Ján Fabián: Nerastné bohatstvo Afriky
Ú v o d
Afrika je veľký a bohatý kontinent. Bohatý je najmä v nerastnom bohatstve (hoci v poslednom čase ho sužujú chudoba, hlad, choroby – najmä AIDS a veľké vykorisťovanie).
Ja som v Afrike prežil viac ako 4 roky (v Zambii 4 roky ako dekan Baníckej fakulty na University of Zambia, a potom 3 mesiace ako Expert OSN na Zlatonosných baniach v Ghane). Čiže tam som sa do hĺbky zoznámil s nerastným bohatstvom celého afrického kontinentu.
Historický vývoj v Afrike
Afrika je jedným zo siedmich kontinentov našej Zemegule. Afrika vždy priťahovala bielych občanov – najmä Európanov, aby v Afrike mohli žiť, ale najmä sa zmocniť bohatstva tohto kontinentu. Išlo o veľké nerastné bohatstvo, lákavé ovocie a zeleninu (banány, mango, búrske oriešky a pod.), lákavé poľovačky na africkú zver – safari a lacnú pracovnú silu.
Toto sa ťahalo a vyvíjalo cez niekoľko storočí. Boli to Angličania, Francúzi, Nemci, Španieli a Portugalci, ktorí si obsadili a podmanili veľké územia v Afrike. V Afrike je dnes 54 štátov (celý svet pozostáva zo 193 štátov). Posledný novovzniknutý štát v Afrike je Južný Sudán – vznikol 9. júla 2011 – teda tohto roku.
Keďže Európania boli prví čo ovládli Afriku, preto horespomínaných 5 národov Európy si podmanili ako prví Afriku, preto sa dnes na africkom kontinente hovorí oficiálne týmito 5 jazykmi v jednotlivých štátoch Afriky, a to:
Anglicky: Južná Afrika, Malawi, Zimbabwe, Zambia, Botswana, Tanzánia, Keňa, Uganda, Sudán, Ghana, Libéria a pod.,
Francúzsky: Kongo, Rwanda, Burundi, Maroko, Tunis, Alžírsko, Mali,
Španielsky: Mauretánia, Španielska Sahara, Eritrea,
Nemecky: Západná Afrika – Namíbia, Zanzibar,
Portugalsky: Mozambik, Angola.
Čiže vidíme, jazykovo je Afrika veľmi pestrá. V každej z týchto 54 krajín, resp. štátov žije niekoľko kmeňov, ktoré majú vlastný domorodý jazyk svojho kmeňa. Aby sa kmene v štáte navzájom dorozumeli, v každom konkrétnom štáte je úradný jazyk buď angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, resp. portugalčina. Čiže školopovinné deti sa učia v jazyku svojho kmeňa a k tomu svoj úradný jazyk. Takto to dnes jazykovo v Afrike funguje.
V Afrike je dnes slabo rozvinutá infraštruktúra, t.j. cesty, železnice, telefóny, nemocnice, školy a opatrovateľská služba. Toto ubíja a skracuje priemerný vek Afričanov. K tomu za posledných 20 rokov pribudli choroby, najmä AIDS, a toto dnes decimuje populáciu Afriky veľmi podstatne.
Misionári, lekári, učitelia sú ľudia a profesie, ktoré sú žiadané a potrebné pre udržanie života aj najchudobnejších vrstiev afrického obyvateľstva po celom tomto kontinente.
Nerastné bohatstvo
Tak veľký kontinent ako je Afrika má veľmi veľké a kompletné nerastné bohatstvo. Na objavenie tohto nerastného bohatstva je treba geologický prieskum, a ten sa po stáročia v Afrike intenzívne realizoval, a tak toto veľké nerastné bohatstvo odkryl a sprístupnil k ťažbe. Afrika má ropu, plyn, meď, kobalt, urán, železo, zlato, diamanty, uhlie, ozdobné kamene, nikel a pod.
Ťažko je v jednom článku všetko do detailu opísať a rozviesť. Preto ja sa orientujem len na nerastné bohatstvo v krajinách, kde som žil a pracoval a ktoré africké krajiny som navštívil.
Južná Afrika – je to najbohatšia africká krajina na nerasty. Má veľa zlata, diamanty, uhlie, chróm, nikel, železo, meď a iné. V baníctve sa ťaží buď hlbinne (šachty, úpadnice), alebo povrchovo (ťažba priamo na zemskom povrchu pomocou povrchových lomov a výkonných povrchových veľkostrojov).
Južná Afrika má dnes hlbinné bane až do hĺbky 3 200 metrov (na Slovensku len do 300 metrov, v Čechách do hĺbky 1 000 metrov). V Južnej Afrike bol apartheid (oddelenie bielej rasy od černochov). Toto všetko prelomil Dr. Nelson Mandela (černoch, ktorý za tento boj bol belochmi odsúdený na 27 rokov väzenia). Bieli tu boli páni a černosi len lacná pracovná sila. Dnes sa toto konečne čiastočne vyrovnalo.
Zambia – pôvodný názov krajiny je Severné Rodézia. Nezávislosť má od roku 1964 pod vedením prezidenta krajiny Dr. Kennetha Kaundu. V ťažbe medi je na 4. mieste na svete. Veľké bane na meď sú v severnej časti Zambie – Copperbelt (medený pás). Ako odpad po flotácii medi je kobalt, ktorý dnes je drahší ako meď. Zambia má názov štátu podľa rieky Zambezi. Dnes má 23 mil. obyvateľov. Pred 10 rokmi to bolo len 11 mil.
Dnes zambijské medené bane získala Čína, ktorá po hrubej privatizácii (tak ako u nás na Slovensku v roku 1990) si privlastnila toto veľké nerastné bohatstvo. K domácim – zambijským baníkom sa chovajú hrubo a platia týchto baníkov horšie, ako za anglickej nadvlády.
Zimbabwe – je to pôvodne Rodézia, hlavné mesto Harare. Majú veľa uhlia, chróm, meď a zlato. Od roku 1980 získali samostatnosť. Prezident odvtedy je Robert Mugabe, ktorý je novodobý diktátor a životná úroveň ľudu veľmi poklesla. Na rieke Zambezi (medzi Zambiou a Zimbabwe) sú svetoznáme Viktoriine vodopády. V Zimbabwe je veľa bielych farmárov – Angličanov. Prezident Mugabe im zoštátnil ich vlastné farmy a pozemky. Čiže je tam ekonomický chaos a neporiadok.
Ghana – pôvodný názov bol Gold Coast (Zlatonosné pobrežie). Hlavné mesto Accra. Majú enormné množstvo zlata v hlbinných baniach (7 km zlatonosný pás), okolo Tarkwa, Prestea a Kumasi. Obsah zlata v rude je až 180 g v tone rudy. Kremnica má len 3 gramy v tone rudy. Aký je to rozdiel medzi ťažbou zlata v Európe a Afrike. Majú diamaty v pieskoch riek.
Ghana má nezávislosť od roku 1961, ako prvá na africkom kontinente. Toto vybojoval prezident Dr. Kwame Nkrumah. V Ghane je ešte aj dnes kráľovstvo Ašanti v meste Kumasi a okolie.
Maroko – je to bohatá krajina na severe Afriky. Hovorí sa tu francúzsky. Veľké mestá Casablanca, Fes, Marakesh. Je to cez Gibraltar najbližšie do Európy. Je tu vidieť dlhoročný vplyv Francúzov.
Veľké nerastné bohatstvo je v Koregu – farebné kovy a diamanty. Nafta a plyn je pod púšťou Sahara (Lýbia, Alžírsko, Sudán). V severozápadnej Afrike – Namíbia je urán, diamanty, zlato a farebné kovy.
Záver
Nerastné bohatstvo Afriky aj dnes láka svetové veľmoci, aby sa ho zmocnili. Mnohé miestne vojny a nepokoje sú „podfarbené“ aj vonkajšími záujmami iných štátov. Takto to bolo od dávna a tak to bude aj v budúcnosti.
{jcomments on}
































Meno profesora Jána Fabiána je na Gemeri veľmi známe. Najmä v jeho hornej časti, odkiaľ pochádza. A to tak medzi inžiniermi, baníkmi, športovcami, ale aj obyčajnými ľuďmi. Vďaka svojmu odbornému vzdelaniu i vedomostiam prechodil svet hádam krížom- krážom. Všade zanechal dobré meno tak pre Slovensko, Košice i Rakovnicu, kde sa narodil a kde sa rád vracia. Z času na čas sa jeho príspevky objavujú i na stránke Maj Gemer. Rád sa podelí o všeličom, čo prináša sám život. Iba pred pár dňami nám priblížil svojho študenta z Afriky, ktorý ako vysokoškolský študent hral aktívne futbal aj za Baník Rakovnica. Teraz prispel článkom o nerastnom bohatstve tohto svetadielu, o ktorom sa mohol
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-