
- Evička, pochádzate z malej dedinky, z rodiny, v ktorej ani jeden z rodičov nemá umelecké vzdelanie. Čo rozhodlo, že ste sa dali na takúto vážnu cestu speváčky?
Áno, pochádzam z malej dedinky Rožňavské Bystré, kde som navštevovala aj Základnú školu. Práve tam si všimla môj talent pani učiteľka, taktiež výborná speváčka Marta Gadušová. Ona sa mi venovala a pripravovala ma na súťaže v ľudovom speve. Vtedy som zažila prvé spevácke úspechy. Navštevovala som aj Základnú umeleckú školu v Rožňave, ktorá mi dala výborné hudobné základy. Vďaka tým vedomostiam a vedeniu som sa dostala na Štátne Konzervatórium v Košiciach. Rozhodovanie o strednej škole bolo viac-menej jednoduché. Spev ma vždy napĺňal. V tom čase som ešte netušila, ako ma opera a vážna hudba očarí.
A moji rodičia? Ako ste povedali, nemajú umelecké vzdelanie, ale nikdy mi v speve, v mojich snoch, či výbere školy nebránili. Keď som bola menšia, chodili so mnou na súťaže, a vždy ma sprevádzali. Teraz keď som už dospelá z diaľky pozorujú moju dráhu a držia mi palce.
- Čo pre Vás znamená operný spev a ako ste sa dostali na naše operné scény? Čitateľov iste zaujíma, kde všade ste za pomerne krátky čas mali možnosť prezentovať spevom svoj umelecký talent?
Táto otázka je veľmi zaujímavá. Spev a láska k hudbe pre mňa znamená celý život. Každý deň počúvam spevákov, či árie, ktoré sa mi páčia. Rozmýšľam, ktorá by sa mi hodila, ktorú si nacvičím a kde ju využijem. Samozrejme, mám veľa diel, ktoré musím naštudovať, a tým sa venujem prioritne. Stále mám svoju hlasovú koučku, ktorá mi poradí a konzultujeme spolu skoro každý môj krok.
Najviac si vážim, že som mala možnosť (verím, že aj budem mať) sólovo spievať v Slovenskom národnom divadle. Je to naša najväčšia a najprestížnejšia scéna. Všetkému predchádza množstvo speváckych kurzov, štúdia, hodiny cvičenia a príprava na konkurzy. Je dôležité byť v správnej chvíli na správnom mieste a taktiež byť pripravený.
Teraz vám v krátkosti priblížim moju cestu, čím som si prešla, a kde spievam.
Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sa zúčastnila viacerých speváckych kurzov, aby som si rozšírila svoje obzory. Boli to kurzy barokovej hudby v Spálenom Poříčí, kde som naštudovala a javiskovo stvárnila rolu Venuše z opery Venuša a Adonis (John Blow).
Zdokonaľovala som sa na speváckych kurzoch v Semmeringu, ktoré organizuje viedenská Universität für Musik und darstellende Kunst. Každoročne sa zlepšujem aj v operetnom speve na Majstrovských operetných kurzoch pod vedením výborných sólistov: Anita Lukács, Júlia Gončarova, Maxim Katyrev, Brigite Hool či Lívia Ághová.
Pravidelne sólovo vystupujem s Metropolitným orchestrom Bratislava.
V divadle Teatro Colorato stvárňujem rolu Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (Franz Lehár).
V Slovenskom národnom divadle som spievala v balete Tulák Chaplin (Carl Davids), a stvárňujem 2. žienku v opere Rusalka (Antonín Dvořák).
V roku 2022 som sa so Slovenským filharmonickým zborom zúčastnila umeleckého zájazdu v nemeckom Baden-Badene a Berlíne, kde sme predviedli opery Piková dáma a Jolanta (Čajkovský). V súčasnosti som členkou Slovenského filharmonického zboru v sopránovej sekcii.
- Zrejme si spomínate na svoje prvé vážne vystúpenia. Kedy a kde to bolo?
Za moje prvé vážne vystúpenie považujem svoj absolventský výkon so Štátnou filharmóniu Košice 9. apríla 2015. Prvýkrát som spievala s veľkým orchestrom pod taktovkou českého dirigenta Zbyňka Müllera. Spievala som áriu „Pace mio Dio“ z opery Sila osudu od G. Verdiho a áriu „Kdybych se co takového“ z opery Predaná nevesta od Bedřicha Smetanu.
- Operný spev a vážna hudba vôbec, predstavuje, aspoň pre mňa, množstvo štúdia, nácvikov a poznávania jej jednotlivých tvorcov, či skladateľov. Určite máte svojich obľúbených. Prezradíte nám niečo o tejto sfére Vášho záujmu a o tom, čím si Vás získali?
Áno, ako som už vyššie spomínala, je to každodenná práca. Popri získaní technickej zručnosti, dokonalého ovládania svojho hlasu, je potrebné detailne poznať dielo. Jej text, celkový dej opery, obdobie, v ktorom bola napísaná a štýl hudobného skladateľa. Ak toto všetko ovládame, môžme skladbu prežiť a dať do hlasu a výrazu správnu emóciu. Každý umelec, ktorý skladbu interpretuje, do nej dá svoj vlastný vklad.
Nemám vyslovene obľúbených skladateľov. Vždy to, čo momentálne cvičím je pre mňa najobľúbenejšie.
- Čo považujete z Vášho doterajšieho repertoáru, čo ste už naštudovali, za náročnejšie a kde ste sa stvárnením niektorých postáv divákom predstavili?
Myslím, že náročné pre mňa bolo rýchle naštudovanie role Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (F. Lehár). Je to hlavná postava, ktorá oplýva náročnou speváckou, hereckou a tanečnou stránkou. Na jej naštudovanie som mala približne 2 týždne. Taktiež bolo pre mňa veľkou výzvou spievať rolu Sylvy v operete Čardášová princezná (E. Kálmán). Hoci sa hovorí, že opereta je mladšia a ľahšia odnož opery, myslím si, že to nie je pravda. Popri náročných speváckych partoch je potrebné tancovať, a často sa strieda hovorené slovo so spevom, čo nie je technicky jednoduché.
- V televízii sme Vás naposledy sledovali z jej priameho prenosu v Nitre. Čím bolo toto vystúpenie zaujímavé a čo pre Vás znamenalo?
V tej chvíli som si ešte neuvedomovala o čo ide. Došlo mi to až potom! Sústredila som sa na spev, dirigenta a na všetko čo bolo potrebné. Samozrejme som si koncert užila a vychutnala každý tón. Pre mňa je každé jedno vystúpenie zážitkom, keď môžem ľuďom svojím hlasom rozžiariť deň.

Vo Vašej umeleckej práci držíme Vám i naďalej palce a veríme, že natrvalo budete reprezentovať náš rodný Gemer svojím krásnym sopránom. Prajeme Vám do ďalších dní veľa radosti a veľa ďalších úspechov vo Vašom umeleckom napredovaní.
Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš
Foto: archív E. Dovcovej
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).