
- Evička, pochádzate z malej dedinky, z rodiny, v ktorej ani jeden z rodičov nemá umelecké vzdelanie. Čo rozhodlo, že ste sa dali na takúto vážnu cestu speváčky?
Áno, pochádzam z malej dedinky Rožňavské Bystré, kde som navštevovala aj Základnú školu. Práve tam si všimla môj talent pani učiteľka, taktiež výborná speváčka Marta Gadušová. Ona sa mi venovala a pripravovala ma na súťaže v ľudovom speve. Vtedy som zažila prvé spevácke úspechy. Navštevovala som aj Základnú umeleckú školu v Rožňave, ktorá mi dala výborné hudobné základy. Vďaka tým vedomostiam a vedeniu som sa dostala na Štátne Konzervatórium v Košiciach. Rozhodovanie o strednej škole bolo viac-menej jednoduché. Spev ma vždy napĺňal. V tom čase som ešte netušila, ako ma opera a vážna hudba očarí.
A moji rodičia? Ako ste povedali, nemajú umelecké vzdelanie, ale nikdy mi v speve, v mojich snoch, či výbere školy nebránili. Keď som bola menšia, chodili so mnou na súťaže, a vždy ma sprevádzali. Teraz keď som už dospelá z diaľky pozorujú moju dráhu a držia mi palce.
- Čo pre Vás znamená operný spev a ako ste sa dostali na naše operné scény? Čitateľov iste zaujíma, kde všade ste za pomerne krátky čas mali možnosť prezentovať spevom svoj umelecký talent?
Táto otázka je veľmi zaujímavá. Spev a láska k hudbe pre mňa znamená celý život. Každý deň počúvam spevákov, či árie, ktoré sa mi páčia. Rozmýšľam, ktorá by sa mi hodila, ktorú si nacvičím a kde ju využijem. Samozrejme, mám veľa diel, ktoré musím naštudovať, a tým sa venujem prioritne. Stále mám svoju hlasovú koučku, ktorá mi poradí a konzultujeme spolu skoro každý môj krok.
Najviac si vážim, že som mala možnosť (verím, že aj budem mať) sólovo spievať v Slovenskom národnom divadle. Je to naša najväčšia a najprestížnejšia scéna. Všetkému predchádza množstvo speváckych kurzov, štúdia, hodiny cvičenia a príprava na konkurzy. Je dôležité byť v správnej chvíli na správnom mieste a taktiež byť pripravený.
Teraz vám v krátkosti priblížim moju cestu, čím som si prešla, a kde spievam.
Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sa zúčastnila viacerých speváckych kurzov, aby som si rozšírila svoje obzory. Boli to kurzy barokovej hudby v Spálenom Poříčí, kde som naštudovala a javiskovo stvárnila rolu Venuše z opery Venuša a Adonis (John Blow).
Zdokonaľovala som sa na speváckych kurzoch v Semmeringu, ktoré organizuje viedenská Universität für Musik und darstellende Kunst. Každoročne sa zlepšujem aj v operetnom speve na Majstrovských operetných kurzoch pod vedením výborných sólistov: Anita Lukács, Júlia Gončarova, Maxim Katyrev, Brigite Hool či Lívia Ághová.
Pravidelne sólovo vystupujem s Metropolitným orchestrom Bratislava.
V divadle Teatro Colorato stvárňujem rolu Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (Franz Lehár).
V Slovenskom národnom divadle som spievala v balete Tulák Chaplin (Carl Davids), a stvárňujem 2. žienku v opere Rusalka (Antonín Dvořák).
V roku 2022 som sa so Slovenským filharmonickým zborom zúčastnila umeleckého zájazdu v nemeckom Baden-Badene a Berlíne, kde sme predviedli opery Piková dáma a Jolanta (Čajkovský). V súčasnosti som členkou Slovenského filharmonického zboru v sopránovej sekcii.
- Zrejme si spomínate na svoje prvé vážne vystúpenia. Kedy a kde to bolo?
Za moje prvé vážne vystúpenie považujem svoj absolventský výkon so Štátnou filharmóniu Košice 9. apríla 2015. Prvýkrát som spievala s veľkým orchestrom pod taktovkou českého dirigenta Zbyňka Müllera. Spievala som áriu „Pace mio Dio“ z opery Sila osudu od G. Verdiho a áriu „Kdybych se co takového“ z opery Predaná nevesta od Bedřicha Smetanu.
- Operný spev a vážna hudba vôbec, predstavuje, aspoň pre mňa, množstvo štúdia, nácvikov a poznávania jej jednotlivých tvorcov, či skladateľov. Určite máte svojich obľúbených. Prezradíte nám niečo o tejto sfére Vášho záujmu a o tom, čím si Vás získali?
Áno, ako som už vyššie spomínala, je to každodenná práca. Popri získaní technickej zručnosti, dokonalého ovládania svojho hlasu, je potrebné detailne poznať dielo. Jej text, celkový dej opery, obdobie, v ktorom bola napísaná a štýl hudobného skladateľa. Ak toto všetko ovládame, môžme skladbu prežiť a dať do hlasu a výrazu správnu emóciu. Každý umelec, ktorý skladbu interpretuje, do nej dá svoj vlastný vklad.
Nemám vyslovene obľúbených skladateľov. Vždy to, čo momentálne cvičím je pre mňa najobľúbenejšie.
- Čo považujete z Vášho doterajšieho repertoáru, čo ste už naštudovali, za náročnejšie a kde ste sa stvárnením niektorých postáv divákom predstavili?
Myslím, že náročné pre mňa bolo rýchle naštudovanie role Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (F. Lehár). Je to hlavná postava, ktorá oplýva náročnou speváckou, hereckou a tanečnou stránkou. Na jej naštudovanie som mala približne 2 týždne. Taktiež bolo pre mňa veľkou výzvou spievať rolu Sylvy v operete Čardášová princezná (E. Kálmán). Hoci sa hovorí, že opereta je mladšia a ľahšia odnož opery, myslím si, že to nie je pravda. Popri náročných speváckych partoch je potrebné tancovať, a často sa strieda hovorené slovo so spevom, čo nie je technicky jednoduché.
- V televízii sme Vás naposledy sledovali z jej priameho prenosu v Nitre. Čím bolo toto vystúpenie zaujímavé a čo pre Vás znamenalo?
V tej chvíli som si ešte neuvedomovala o čo ide. Došlo mi to až potom! Sústredila som sa na spev, dirigenta a na všetko čo bolo potrebné. Samozrejme som si koncert užila a vychutnala každý tón. Pre mňa je každé jedno vystúpenie zážitkom, keď môžem ľuďom svojím hlasom rozžiariť deň.

Vo Vašej umeleckej práci držíme Vám i naďalej palce a veríme, že natrvalo budete reprezentovať náš rodný Gemer svojím krásnym sopránom. Prajeme Vám do ďalších dní veľa radosti a veľa ďalších úspechov vo Vašom umeleckom napredovaní.
Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš
Foto: archív E. Dovcovej
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-