
Úsmevy, zvítanie, vrúcne podania rúk a nové tváre, ktoré okamžite cítili, že majú nielen čo ponúknuť, ale aj rovnakú vlnovú dĺžku naladenú na umenie. Úplne prirodzene si našli spoločnú reč. Nebola som asi jediná po prvýkrát na zozname SLOVOMfestu Marcela Páleša, dramaturga a moderátora v jednom, ktorý dopredu presne vedel, čo svojím výberom rozdúcha v protagonistoch i divákoch.
Zišlo sa nás tu neúrekom. Cez výtvarníkov, básnikov, prozaikov, aforistov, glosátorov, až po hudobníkov. Mnoho šikovných mladých i starších už ostrieľaných "harcovníkov"... Po úvodnom slove moderátora a prvom hudobnom čísle, som sa ocitla na javisku a pár slovami opísala ukážku vybraných obrazov z mojej výtvarnej tvorby. Marcel Páleš v rozhovore so mnou prezradil niečo aj o básňach, ktoré píšem a uverejňujem na blogu. Jednu z nich, z práve rozpracovanej zbierky Štyri živly vo mne s názvom: Som zem, som predniesla.
Vrátiac sa medzi divákov, stala som sa účastníčkou úžasného predstavenia.
Básne, ktoré predniesli Medard Slovík, Klaudia Rybovičová, Miroslav Kapusta a Gabriela Grznárová, vkrádali sa do mysle a pocity divákov umocňovali piesňami Roman Buhovecký, Nela Šajbanová, Ondrej Pelc, ale aj vážnou hudbou v mrazivom prevedení huslistiek Janky Macíkovej a Aleny Hermanovej. Slzy dojatia z vyznania krásneho vzťahu starého otca a vnučky pred "vyletením z hniezda" spôsobila u mnohých svojím vystúpením Lucia Vlčeková.
Smiech sme si dosýta vychutnali pri vtipných aforizmoch Ľudovíta Majera a glosách Jána Cígera, rovnako aj prózy Lenky Želonkovej rozprávajúcej zábavný príbeh o ceste vlakom.
![]() |
![]() |
![]() |
Prítomných úplne uchvátil pôsobivý herecký výkon Kláry Novotnej. Bodkou na záver sa stala známa pieseň Obyčajné slová z dielne Mekyho Žbirku a Mariky Gombitovej v podaní už spomínaných Romana Buhoveckého, Nely Šajbanovej, Ondreja Pelca, ktorí spolu s huslistkami Jankou Macíkovou a Alenou Hermanovou vždy ponechali divákom i účinkujúcim dostatok priestoru a času vstrebať i spracovať povedané a vnímať krásu rodnej reči aj v slovách, ktorých význam mladí často ani nepoznajú, pretože sa v bežnej reči dávno prestali používať a nahrádzajú sa inými, nie až tak ľubozvučnými.

Po skončení celého programu nebolo konca tlieskaniu a úsmevom. Nikomu sa vlastne ani nechcelo ísť... Ešte dlho sme sa zhovárali pri obrazoch piatich vystavujúcich, ktorí tiež dostali miesto na pódiu a priestor predstaviť svoju výtvarnú tvorbu – boli nimi Mária Chvostáčová, Jaro Pásler, Cyril Lunter, Lenka Vranová a Martin Vais.
Marcel Páleš spravil vskutku záslužnú a nezaplatiteľnú službu umeniu na Slovensku.
Od Bratislavy, krížom-krážom cez Banskú Bystricu, Zvolen, Oravu, Štítnik na Gemeri... až k Prešovu.
Autor článku: Mgr. Lenka Vranová
Foto: Miroslav Kapusta, Mária Chvostáčová, Lenka Vranová



































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-