
Zmeny sme prežívali všetci, mám na mysli kovidové obdobie. Počas neho som nastúpila aj na nové pracovisko. Bolo to aj obdobie tzv. „lockdownov“, čiže pracovala som dosť z
domu. Vyhovovalo mi to, nemusela som cestovať, mohla som robiť za počítačom hoci aj v pyžame. Rada som zašla na prechádzky do prírody a mala som čas v pokoji dokončiť aj také veci, čo som dlho odkladala, alebo sa k nim dovtedy nedostala. S písaním som neprestala, naopak, bol dostatok času aj na to. Hoci boli podmienky iné, napríklad som si musela objednať aj fixky, keďže v istej dobe boli aj mnohé predajne zatvorené a nutne som ich potrebovala, lebo nie všetko píšeme len do počítača. Po Zvieratkách z abecedy vyšli Písmenká z abecedy a vlani aj Hádanky z abecedy, celá séria ilustrovaná Adriánom Machom.
Tohto roku sa Vám podarilo presadiť so svojimi detskými knižkami a dosiahli ste niekoľko skvelých úspechov. Nás potešilo napríklad ocenenie za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy, ktorou ste tento rok vo Vydavateľstve Ikar získali ocenenie Zlatá kniha. Ako sa na to pozeráte s odstupom teraz ?
Ocenenia sú príjemná vec, zatiaľ som dostala dve zlaté a jednu platinovú knihu. Nie je to len moja zásluha, veľký podiel má na tom Adrián Macho a pravdaže, je tu hlavne veľká podpora Ikaru – ich redaktorov, grafikov a zabezpečenia celého procesu vydania knihy, od tlače po distribúciu do kníhkupectiev či zverejňovanie oznamov o knihách na weboch. Som rada, keď sa knihy páčia deťom, alebo keď mi niekto pošle spätnú väzbu – napíše alebo pošle fotografiu či video z mobilu, ako trávi chvíle čítania s dcérkou, synom, vnučkou či vnukom pri mojej knižke.

Svoje skúsenosti i úspechy pri tvorbe najmä básničiek pre deti využívate aj pri rôznych stretnutiach s čitateľmi na rôznych miestach Slovenska. Ako hodnotíte túto činnosť a čo pre Vás znamená?
Pri besedách v knižniciach, školách či škôlkach po Slovensku sa všade stretávam so šikovnými i zvedavými deťmi a vždy som po skončení odchádzala s dobrými a hrejivými pocitmi. Verím, že to bolo a azda ešte aj bude obojstranné. Deti bývajú často aj „pripravené“, mnohé poznajú niektoré moje knižky. Vnímam to pozitívne, keď je umožnené stretnúť sa deťom so živým spisovateľom či spisovateľkou a mať možnosť opýtať sa ich z očí do očí čokoľvek.
Často takéto podujatia podnecujú deti k ich väčšiemu záujmu o knihy a budovaniu vzťahu ku knihám, pretože si myslím, že žiadne moderné technológie nedajú človeku to, čo práve knihy. Mnohé knižnice okrem požičiavania kníh organizujú pravidelne besedy, či rôzne zaujímavé i tvorivé stretnutia, za čo im patrí obdiv i vďaka.
Prezraďte nám na záver rozhovoru, čo pre deti pripravujete a kedy sa tieto novinky objavia na knižnom trhu?
Rysujú sa mi „úrodné“ mesiace do konca roka:
V najbližších dňoch vyjde štvrtá knižka do abecednej série, Básničky z abecedy, opäť s ilustráciami Adriána Macha.
Na september je plánované vydanie knižky o zaujímavostiach z prírody, kde budú aj rôzne doplňovačky, osemsmerovky, prešmyčky, kvízy či iné lahôdky, knižka bude mať názov LAMOHAVY. Ilustrovala Alžbeta Kováčová.
A do tretice, pred Vianocami by mi mala vyjsť aj prozaická kniha pre deti s názvom Vianočná vločka, ktorú ilustruje Zuzana Hlavatá.
Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor. Na záver Vám želám veľa tvorivých síl, ktoré ste iste nabrali aj Vy počas tohto leta, tak doma, ako aj na dovolenke v zahraničí.
Ďakujem, tiež prajem Vám i návštevníkom stránky MajGemer.sk všetko dobré.
Pripravil Ondrej Doboš
Fotografie: archív ID

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-