Nenávratné okamihy, pred „pár“ rokmi v čiernobielom prevedení, dnes možno ešte nachádzajúce sa aj v domácnostiach mladých rodín... Fotografie. Aj po dlhých desaťročiach majú svoje čaro. Francúzsky maliar Paul Delaroche po zverejnení vynálezu fotografie údajne povedal: ,,Odteraz je maliarstvo mŕtve.” Aj keď nie je jeho výrok historicky overený, tieto slová naznačujú určité obavy pre ďalší vývoj výtvarného menia.Na probléme objavenia zobrazovacej metódy pracovalo po roku 1800 nezávisle na sebe niekoľko vynálezcov. Objavenie zobrazovacej techniky bolo dôsledkom jedno storočie trvajúcej práce s úkazmi optiky, mechaniky a chémie. Obdobím predhistórie fotografie môžeme nazvať prvé pokusy, tzv. Heliografiu (Niepce) a daguerotypiu (Daguerre 1939). Jener Daguerre bol v roku 1839 oslavovaný ako vynálezca fotografie (referaty.aktuality.sk/historia-fotografie/referat-19150).
Fotografické dianie na Slovensku sa už dvadsať rokov dáva do povedomia prostredníctvom rôznych výstav, vernisáží, podujatí najmä v hlavnom meste. No ani malé mestá či obce nezaostávajú v prezentácii tohto umenia pre širokú verejnosť. Potešiť estetické vnímanie prostredníctvom fotografie nie je jednoduchá záležitosť. Výsledné dielo dokonalého oka fotografa, aj amatérskeho, je niekedy veľmi precítená a mravenčia práca, ktorá môže trvať dlho. Ale výsledok určite stojí za pohľad.
Je pred nami takmer celý jedenásty mesiac v roku, je tu november. Mesiac, kde na jeho začiatku spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale stretávame a navštevujeme tých, ktorí sú nám blízki. Skúsme na chvíľu „zastaviť“ čas, ktorý tak rýchlo beží a „prevetrajme“ fotografie, ktoré tým rýchlo ubiehajúcim časom pomaly žltnú. Bude to taká malá vernisáž fotografií so spomienkami pri príležitosti Mesiaca fotografie.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/foto/dejiny{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy