v dňoch 24. – 25. septembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Na tohtoročnom workshope predstavia svoje umenie paličkovania nadšenci z rôznych miest Maďarska, Poľska a Slovenska v rámci medzinárodnej výstavy. Náš región zastupujú členky Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave," informuje Valéria Munková, referentka Gemerského osvetového strediska.
Všetky aktivity pripravované v rámci podujatia - tvorivé dielne, výstava a výmena skúseností, ale aj prednášky či koncerty budú zaujímavé nielen pre účastníkov, ale aj pre verejnosť. Otvorenie medzinárodného stretnutia sa uskutoční 24. septembra 2016 o 9,00 hodine.
Výroba čipiek paličkovaním patrí medzi najnáročnejšie textilné techniky, ktorá sa na Slovensku objavila už v 16. storočí hlavne v baníckych oblastiach, kam sa dostala vplyvom nemeckej kolonizácie. Pôvodné vzory paličkovanej čipky časom ľudia začali meniť, pretvárať a tvorili vlastné vzory podľa svojich potrieb a vkusu. Tak vznikali tradičné regionálne čipky. Históriu a súčasnosť paličkovanej čipky z Banskej Hodruše priblíži Mgr. Helena Soboslayová, odborná pracovníčka Pohronského osvetového strediska Žiar nad Hronom.
Účastníci sa oboznámia s dejinami kremnických čipkárskych školských dielní, ktoré vo veľkej miere prispeli k rozvoju čipkárstva v Uhorsku. V roku 1884 vznikla špecializovaná čipkárska škola, ktorej sídlom od roku 1889 bolo práve mesto Kremnica. Základom kremnickej uhorskej kráľovskej štátnej čipkárskej školy boli čipkárske dielne, ktoré boli založené s cieľom zvýšiť kvalitu čipiek. Ako sa v regióne rozvíjali a pracovali čipkárske dielne účastníkom priblíži Mgr. Lucia Krchnáková, PhD., pamiatkarka Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Prvé zmienky o čepcovej čipke sú približne z polovice 19. storočia. Čepcová čipka, ktorá pozostáva zo záušníc, venca kvetov, krajíka a oplietky, sa postupne menila a vyvíjala. S historickým priebehom zmien a zaujímavými tradičnými časťami čepca účastníkov oboznámi Mgr. Angela Czintelová, vedúca Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
V nedeľu 25. septembra 2016 o 9.00 hodine odznie posledná, veľmi zaujímavá prednáška pod názvom Od ľanu po plátno v podaní tkáčky Ľubomíry Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou, ktorá priblíži účastníkom ako sa z malého ľanového semiačka tradičným spôsobom spracovania stane ľanový výrobok. Tvorivé dielne počas tohtoročného podujatia budú zamerané na tradičnú gemerskú paličkovanú čipku a na vzory kremnických a hodrušských čipiek.
„Každý, kto navštívi naše podujatie, spozná krásu regionálnych paličkovaných čipiek, jemnosť a dokonalosť čipiek z Maďarska a mnohostrannú využiteľnosť poľskej čipky v súčasnom prostredí,“ dodala Valéria Munková. Podujatie je realizované vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Bc. Valéria Munková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.