Prvú novembrovú sobotu (05.11.206) zavíta do Hnúšte zimný filmový festival Snow Film Fest, ktorý prinesie do Kina Rimava 6 špičkových filmov o extrémnom lyžovaní, zimnom lezení, snowboardingu, snow-kitingu a ďalších zimných radovánkach.
Deň filmu a divadla v Klenovci (16.11.) venovaný prezentácii animovaných filmov z tvorivých dielní a divadelnému predstaveniu bude tento rok doplnený aj o výstavu fotografií v rámci súťaže Malohont mojimi očami.
Železní hasiči
V sobotu 5. novembra bude obec Kružno miestom konania súťaže Železný hasič, v ktorej si zmerajú sily jednotlivci v kategóriách muži a ženy bez rozdielu veku a výkonnosti na trati s rôznymi prekážkami a úlohami. Štart prvého pretekára začína o 10:00 hod. na dolnom ihrisku.
O tradičnom ovocinárstve
V obci Babinec bude prebiehať víkend venovaný ovocinárstvu. V sobotu 5. novembra v rámci kurzu Tradičné ovocinárstvo bude reč o význame tradičného ovocinárstva v extenzívnych sadoch a o výsledkoch stručného mapovania starých odrôd ovocia v Malohonte. Teoreticky aj prakticky sa zoznámite s výsadbou drevín a so založením sadu, ako aj so starostlivosťou o strom od jeho zasadenia až po starobu. Workshop, ktorý sa bude konať na druhý deň (06.11.), bude zameraný na údržbu a záchranu starých ovocných stromov a podá odpovede na otázky, prečo a ako ich chrániť, ako ich správne rezať a ošetrovať, ako zbierať vrúble a prečo znovu zakladať takéto extenzívne sady. Bude sa sadiť, ošetrovať a diskutovať, pričom oba workshopy povedie známy ovocinár a lektor Ľudovít Vašš z Bošáce.
Skvelé divadelné predstavenie i muzikál
Skvelé divadelné predstavenie Štyri dohody, ktoré môžete vidieť 7. novembra na doskách Domu kultúry v Rimavskej Sobote, odhaľuje zdroj obmedzujúcich názorov, ktoré pripravujú človeka o radosť a vedú k zbytočnému utrpeniu. V hlavnej úlohe tohto predstavenia si zahrá Jaroslav Dušek, ktorý cez monológ postupne vysvetľuje všetky štyri dohody - neprehrešujte sa slovom, neberte si nič osobne, nevytvárajte si žiadne domnienky a robte všetko, ako najlepšie dokážete.
Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby, hýrivých kostýmov a tanca môžete zažiť na vlastnej koži 16. novembra v Dome kultúry v Revúcej. Muzikál FRIDA Maľovať a milovať je muzikál s pôvodnou tvorbou hudobného skladateľa Rudolfa Geriho a autora libreta a textov piesní Daniela Heviera, v réžii Karola Vosátka.
Oslava folklóru
Obec Klenovec bude 11. novembra dejiskom oslavy folklóru, a to 45. výročia vzniku Folklórneho súboru Vepor, ktorý si ho pripomenie slávnostným galaprogramom pod názvom Koť sa Kľenovšaňe... Rovnaký program čaká na verejnosť, hostí a bývalých členov súboru aj v sobotu 12. novembra.
Koncerty modernej i vážnej hudby
Pre milovníkov krásnej hudby je v utorok 8. novembra určená pozvánka na koncert dvoch známych osobností hudobného života, violončelistu Jozefa Podhoranského a klaviristu Ivana Gajana. Počas koncertu s názvom Violončelové drobnosti majstrov si v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote vypočujete skladby od takých hudobných velikánov ako Čajkovskij, Rubinštejn, Rachmaninov a iní.
V Kokave nad Rimavicou odohrá v sobotu 12. novembra svoj koncert Samuel Tomeček, ktorý odštartoval svoju spevácku kariéru v roku 2004 účasťou v speváckej súťaži Slovensko hľadá superstar.
Posledný novembrový pondelok (28.11.) bude v Rimavskej Sobote patriť koncertu známej maďarskej speváčky Zsuzsa Koncz.
Besedy so spisovateľom
Hnúšťanská knižnica bude v utorok 15. novembra hostiť slovenského spisovateľa Jozefa Banáša. Beseda s ním začína o 15:00 hod. a neskôr o 16:30 hod. pokračuje v miestnej knižnici v Kokave nad Rimavicou.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-