Občianske združenie Gotická cesta v Rožňave pripravilo počas troch dní 16 prednášok a výsledky konferencie v digitálnej podobe uverejnia v Zborníku do konca t. r. na svojej webstránke. Na konferenciu nie je potrebné sa prihlasovať. Keďže finančné prostriedky na konferenciu získali z Ministerstva kultúry SR, neplatí sa žiadne vložné. Zadarmo je i autobus na exkurziu, treba sa však vopred prihlásiť, aby vám vedeli rezervovať miesto.
Podľa pripraveného programu konferencia sa začne 11. augusta vo Veľkej sále Radnice v Rožňave prezentáciou so začiatkom o 9.30 hod. O 10.00 bude pokračovať úvodnými príhovormi prednášateľov, ktorí prispejú na nasledovné témy:
Peter BUDAY: Dokumentovanie a obnovy gemerských pamiatok pred rokom 1918. Róbert ERDÉLYI: Ohrozené kostoly Gemera. Magdaléna JANOVSKÁ: Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov. Monika TIHÁNYIOVÁ: Historický vývoj evanjelického a. v. kostola v Kameňanoch. Róbert ERDÉLYI - Miroslav ŠURIN: Výsledky výskumov stredovekých kostolov: reformovaný kostol v Zacharovciach a evanjelický a. v. kostol v Rybníku. Bibiana POMFYOVÁ: Evanjelický kostol v Štítniku - niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojdielnym chórom. Eva HASALOVÁ: Interpretácia gemerských nástenných malieb z pohľadu odevných a textilných reálií. Miloslava BOROŠOVÁ MICHALCOVÁ – Jana PIECKOVÁ: Interpretácia a charakteristika mobiliáru gemerských kostolov. Michaela KALINOVÁ – Peter BARTA: Stredoveký portál v sakrálnej architektúre – poznámky k problematike. Ľubor SUCHÝ: Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera. Tomáš JANURA – Michal ŠIMKOVIC – Monika TIHÁNYIOVÁ: Hrad Muráň - aktuálne výsledky archívneho a architektonicko-historického výskumu. Ľubica FILLOVÁ – Miroslav MATEJKA: Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho pamiatkovej obnovy. Michajlo Prijmič: Горянська ротонда: історія середньовічного живопису на Закарпатті та питання атрибуції. Norma URBANOVÁ: Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Rudolf BOROŠ – Michaela KALINOVÁ: Výsledky reštaurátorského výskumu v kláštore premonštrátov v obci Leles.
V piatok 12. augusta 2016 je pripravená exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch. Do autobusu je nutné vopred sa prihlásiť na mailovej adrese . Trasa exkurzie povedie z Rožňavy cez Henckovce – (rím. kat. kostol Všetkých svätých, prezentácia výskumu) - Dobšinú – (ev. a.v. kostol, zreštaurované maľby) - Spišský Hrušov – (kostol, rím. kat. sv. Kataríny Alexandrijskej, kostol po obnove) - Spišské Vlachy – gotické mesto) - Slatvinu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Gelnicu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, výsledky pamiatkového výskumu) - Helcmanovce, Smolník – (gotické mesto) - Turňu nad Bodvou – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Štítnik – (ev. a. v. kostol), prijatie u starostu obce a ukončenie konferencie.
OZ Gotická cesta na sobotu 13. augusta o 10.00 hod. pripravilo cyklistické podujatie nazvané Gotická cesta otvorená. Trasu zvolili tak, aby sa dala pohodlne zo Štítnika absolvovať ako okruh na bicykli, navyše po málo frekventovanej ceste a peknou prírodou.
V uvedenom termíne budú voľne prístupné nasledovné pamiatky: Vodný hrad Štítnik, kde si návštevníci budú môcť pozrieť celý areál hradu, vrátane interiéru bášt i kaštieľa. Evanjelický a. v. kostol Štítnik s prezentáciou interiéru kostola, vrátane výstavky bohoslužobných predmetov. Evanjelický a. v. kostol Ochtiná s možnosťou pozrieť si nástenné maľby i zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Slavošovce, kde bude otvorená dnes nevyužívaná pôvodná svätyňa a zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Roštár so zreštaurovaným oltárom, ktorý sa v júli vráti do kostola. Evanjelický a. v. kostol Koceľovce, v ktorom sú nástenné maľby, ktoré sa vo svätyni dajú vidieť v plnej kráse, keďže oltár je v dielni. Evanjelický a. v. kostol Markuška a prekrásny zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Brdárka so zreštaurovaným oltárom i organom.
Prezentované zreštaurované pamiatky boli financované z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, Stredoeurópskej nadácie, OZ Gotická cesta a z príspevkov jednotlivých obcí a darov súkromných osôb.
MG - OD
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).