Občianske združenie Gotická cesta v Rožňave pripravilo počas troch dní 16 prednášok a výsledky konferencie v digitálnej podobe uverejnia v Zborníku do konca t. r. na svojej webstránke. Na konferenciu nie je potrebné sa prihlasovať. Keďže finančné prostriedky na konferenciu získali z Ministerstva kultúry SR, neplatí sa žiadne vložné. Zadarmo je i autobus na exkurziu, treba sa však vopred prihlásiť, aby vám vedeli rezervovať miesto.
Podľa pripraveného programu konferencia sa začne 11. augusta vo Veľkej sále Radnice v Rožňave prezentáciou so začiatkom o 9.30 hod. O 10.00 bude pokračovať úvodnými príhovormi prednášateľov, ktorí prispejú na nasledovné témy:
Peter BUDAY: Dokumentovanie a obnovy gemerských pamiatok pred rokom 1918. Róbert ERDÉLYI: Ohrozené kostoly Gemera. Magdaléna JANOVSKÁ: Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov. Monika TIHÁNYIOVÁ: Historický vývoj evanjelického a. v. kostola v Kameňanoch. Róbert ERDÉLYI - Miroslav ŠURIN: Výsledky výskumov stredovekých kostolov: reformovaný kostol v Zacharovciach a evanjelický a. v. kostol v Rybníku. Bibiana POMFYOVÁ: Evanjelický kostol v Štítniku - niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojdielnym chórom. Eva HASALOVÁ: Interpretácia gemerských nástenných malieb z pohľadu odevných a textilných reálií. Miloslava BOROŠOVÁ MICHALCOVÁ – Jana PIECKOVÁ: Interpretácia a charakteristika mobiliáru gemerských kostolov. Michaela KALINOVÁ – Peter BARTA: Stredoveký portál v sakrálnej architektúre – poznámky k problematike. Ľubor SUCHÝ: Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera. Tomáš JANURA – Michal ŠIMKOVIC – Monika TIHÁNYIOVÁ: Hrad Muráň - aktuálne výsledky archívneho a architektonicko-historického výskumu. Ľubica FILLOVÁ – Miroslav MATEJKA: Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho pamiatkovej obnovy. Michajlo Prijmič: Горянська ротонда: історія середньовічного живопису на Закарпатті та питання атрибуції. Norma URBANOVÁ: Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Rudolf BOROŠ – Michaela KALINOVÁ: Výsledky reštaurátorského výskumu v kláštore premonštrátov v obci Leles.
V piatok 12. augusta 2016 je pripravená exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch. Do autobusu je nutné vopred sa prihlásiť na mailovej adrese . Trasa exkurzie povedie z Rožňavy cez Henckovce – (rím. kat. kostol Všetkých svätých, prezentácia výskumu) - Dobšinú – (ev. a.v. kostol, zreštaurované maľby) - Spišský Hrušov – (kostol, rím. kat. sv. Kataríny Alexandrijskej, kostol po obnove) - Spišské Vlachy – gotické mesto) - Slatvinu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Gelnicu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, výsledky pamiatkového výskumu) - Helcmanovce, Smolník – (gotické mesto) - Turňu nad Bodvou – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Štítnik – (ev. a. v. kostol), prijatie u starostu obce a ukončenie konferencie.
OZ Gotická cesta na sobotu 13. augusta o 10.00 hod. pripravilo cyklistické podujatie nazvané Gotická cesta otvorená. Trasu zvolili tak, aby sa dala pohodlne zo Štítnika absolvovať ako okruh na bicykli, navyše po málo frekventovanej ceste a peknou prírodou.
V uvedenom termíne budú voľne prístupné nasledovné pamiatky: Vodný hrad Štítnik, kde si návštevníci budú môcť pozrieť celý areál hradu, vrátane interiéru bášt i kaštieľa. Evanjelický a. v. kostol Štítnik s prezentáciou interiéru kostola, vrátane výstavky bohoslužobných predmetov. Evanjelický a. v. kostol Ochtiná s možnosťou pozrieť si nástenné maľby i zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Slavošovce, kde bude otvorená dnes nevyužívaná pôvodná svätyňa a zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Roštár so zreštaurovaným oltárom, ktorý sa v júli vráti do kostola. Evanjelický a. v. kostol Koceľovce, v ktorom sú nástenné maľby, ktoré sa vo svätyni dajú vidieť v plnej kráse, keďže oltár je v dielni. Evanjelický a. v. kostol Markuška a prekrásny zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Brdárka so zreštaurovaným oltárom i organom.
Prezentované zreštaurované pamiatky boli financované z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, Stredoeurópskej nadácie, OZ Gotická cesta a z príspevkov jednotlivých obcí a darov súkromných osôb.
MG - OD


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-