skutočností. Zúčastnili sa ich zástupcovia MK, pamiatkových ústavov, regionálnych múzeí v Rožňave, Rimavskej Sobote, Jelšave, aktivisti ochrany pamiatok, výskumníci v odbore, pedagógovia i študenti VŠ, zástupca r. k. biskupstva v Rožňave, zopár laických nadšencov. Celkom bolo prítomných 120 účastníkov. Príspevky s audiovizuálnymi ukážkami boli orientované na odbornú verejnosť a pre ostatných zaujímavým a poučným pohľadom na výskumnú prácu vedcov a odborníkov v oblasti sakrálnych pamiatok. Nepochybne prispeli svojou úrovňou k hlbšiemu poznaniu a odhaleniu nových skutočností, najmä fresiek, v niektorých prípadoch posunuli časové datovanie stavieb a vnútornej sakrálnej výzdoby skúmaných kostolov. Všetky príspevky budú uverejnené na stránke OZ Gotická cesta. Pravdepodobne budú uverejnené aj v printovej podobe ako zborník.
Druhý deň bol zájazdový po jednotlivých sakrálnych stavbách Gemera a Spiša, spojený s odborným a vskutku zaujímavým výkladom, vhodne prepojeným so všeobecnou históriou pamiatok a obcí, v ktorých sa nachádzali. Účastníci, ktorí sa presúvali autobusom aj súkromnými autami videli odhalené vzácne fresky, staré maľby, zanesené niekedy aj stáročným prekrytím inými maľbami alebo novou omietkou. Krásne reštaurované oltáre, organy, nápisy i jednotlivé predmety vnútornej sakrálnej vybavenosti kostolíkov a chrámov. Deň končil v evanjelickom chráme v Štítniku, prehliadkou liturgických predmetov a napokon prijatím u starostu obce, spojeným s recepciou.
Tretí deň bol určený na prehliadku ev. kostolov Štítnik, Ochtiná, Slavošovce, Roštár, Koceľovce, Markuška a Brdárka. Organizačne bolo zabezpečené otvorenie kostolov, spojené s odborným výkladom. Určené bolo účastníkom cyklistického športu a cezpoľným, ktorí sa presúvali vlastnými autami. Zúčastnilo sa 130 osôb.
Organizátorom trojdňovej Konferencie o Gotickej ceste, spojenej so sprievodnými podujatiami patrí uznanie za perfektne odvedenú prípravu. MK SR patrí poďakovanie za poskytnutie finančných prostriedkov, z ktorých sa hradili náklady spojené s konferenciou. Záverom možno iba konštatovať, že dobrá vec sa podarila. Kiež by ich bolo viac.
Dovetok: Pre rozvoj driemajúceho cestovného ruchu na Gemeri, a osobitne v okrese Rožňava, určite by prospelo organizovať sériu cieľavedomých pracovných stretnutí zainteresovaných výlučne v cestovnom ruchu, sprievodcov, starostov obcí, školy, zástupcov cirkví. Možno by bolo vhodné zamerať sa aj na výchovu miestnych sprievodcov z radov obecnej stredoškolskej a vysokoškolskej inteligencie, ktorí by boli k dispozícii obecným úradom.
JUDr. Ľudovít Ján Šomšák
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.