skutočností. Zúčastnili sa ich zástupcovia MK, pamiatkových ústavov, regionálnych múzeí v Rožňave, Rimavskej Sobote, Jelšave, aktivisti ochrany pamiatok, výskumníci v odbore, pedagógovia i študenti VŠ, zástupca r. k. biskupstva v Rožňave, zopár laických nadšencov. Celkom bolo prítomných 120 účastníkov. Príspevky s audiovizuálnymi ukážkami boli orientované na odbornú verejnosť a pre ostatných zaujímavým a poučným pohľadom na výskumnú prácu vedcov a odborníkov v oblasti sakrálnych pamiatok. Nepochybne prispeli svojou úrovňou k hlbšiemu poznaniu a odhaleniu nových skutočností, najmä fresiek, v niektorých prípadoch posunuli časové datovanie stavieb a vnútornej sakrálnej výzdoby skúmaných kostolov. Všetky príspevky budú uverejnené na stránke OZ Gotická cesta. Pravdepodobne budú uverejnené aj v printovej podobe ako zborník.
Druhý deň bol zájazdový po jednotlivých sakrálnych stavbách Gemera a Spiša, spojený s odborným a vskutku zaujímavým výkladom, vhodne prepojeným so všeobecnou históriou pamiatok a obcí, v ktorých sa nachádzali. Účastníci, ktorí sa presúvali autobusom aj súkromnými autami videli odhalené vzácne fresky, staré maľby, zanesené niekedy aj stáročným prekrytím inými maľbami alebo novou omietkou. Krásne reštaurované oltáre, organy, nápisy i jednotlivé predmety vnútornej sakrálnej vybavenosti kostolíkov a chrámov. Deň končil v evanjelickom chráme v Štítniku, prehliadkou liturgických predmetov a napokon prijatím u starostu obce, spojeným s recepciou.
Tretí deň bol určený na prehliadku ev. kostolov Štítnik, Ochtiná, Slavošovce, Roštár, Koceľovce, Markuška a Brdárka. Organizačne bolo zabezpečené otvorenie kostolov, spojené s odborným výkladom. Určené bolo účastníkom cyklistického športu a cezpoľným, ktorí sa presúvali vlastnými autami. Zúčastnilo sa 130 osôb.
Organizátorom trojdňovej Konferencie o Gotickej ceste, spojenej so sprievodnými podujatiami patrí uznanie za perfektne odvedenú prípravu. MK SR patrí poďakovanie za poskytnutie finančných prostriedkov, z ktorých sa hradili náklady spojené s konferenciou. Záverom možno iba konštatovať, že dobrá vec sa podarila. Kiež by ich bolo viac.
Dovetok: Pre rozvoj driemajúceho cestovného ruchu na Gemeri, a osobitne v okrese Rožňava, určite by prospelo organizovať sériu cieľavedomých pracovných stretnutí zainteresovaných výlučne v cestovnom ruchu, sprievodcov, starostov obcí, školy, zástupcov cirkví. Možno by bolo vhodné zamerať sa aj na výchovu miestnych sprievodcov z radov obecnej stredoškolskej a vysokoškolskej inteligencie, ktorí by boli k dispozícii obecným úradom.
JUDr. Ľudovít Ján Šomšák


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a