ale aj z Čiech. Zastúpené budú nielen múzeá, ale aj iné kultúrne inštitúcie, ako knižnice alebo divadelný ústav. Nebudú chýbať ani odborníci z vysokých škôl a špecialisti na teóriu súkromného sektora. Vstup na konferenciu je voľný nielen pre aktívnych účastníkov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí chcú bližšie spoznať činnosť našich a zahraničných múzeí a individuálnych zberateľov.
Vedecká konferencia je rozdelená do štyroch základných blokov, z ktorých prvé dva budú uvedené spoločne v doobedňajších hodinách a druhé dva samostatne popoludní. „Zbierkotvorná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry už niekoľko storočí. Veď prakticky niet človeka, ktorý by nepoznal vo svojom okolí zberateľa, ale pozrime sa aj do vlastných spomienok. Kto z nás aspoň v detstve na chvíľu niečo nezbieral? Múzeá sú vrcholom zbierkotvorných inštitúcií. Poznáme ich históriu, ale menej známe sú už samotné dôvody a postupy, akými boli v minulosti vytvárané a formované,“ povedal vedúci Poštového múzea Ing. Miroslav Spišiak. Vedúci múzea tiež dodal, že analogicky nepoznáme ani takéto postupy pri individuálnych zberateľoch. Len na základe tohto poznania môžeme odhadnúť súčasné trendy a pozerať sa do budúcnosti. Poštové múzeum svojou vedeckou konferenciou chce pootvoriť dvere aj do tejto problematiky a zároveň vytvoriť tradíciu organizovania takýchto vedeckých fór.
Poštové múzeum vydá z konferencie v spolupráci s prednášajúcimi kolektívnu monografiu s rovnomenným názvom, ktorú si záujemci budú môcť zakúpiť prostredníctvom webových stránok POFIS-u. Monografia nadviaže na úspešnú monografiu z minuloročnej konferencie s názvom „Komunikácia v dejinách ľudskej spoločnosti“, ktorú si záujemcovia môžu zakúpiť na tých istých webových stránkach.
Na konferencii dostane priestor aj RNDR. Ján Aláč z GMM. Vystúpi na tému Zbierky a zberatelia v regióne Gemer Malohont.
Gemer-Malohont je regiónom bohatým na prírodné i kultúrne dedičstvo. Je tiež regiónombohatým na zberateľov a ich zbierky, pričom zberateľstvo má v regióne dlhú tradíciu. Už pri príležitosti XII. zasadnutia Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v dňoch 12. až 19. augusta 1867 v Rimavskej Sobote usporiadali na radnici mesta výstavu. Súčasne pri tejto príležitosti na hrade Krásna Hôrka sprístupnil 19. augusta 1867 zbierky Andrássyovcov pre účastníkov zasadnutia Július Andrássy. V júli 1882 sprístupnil Dionýz Andrássy na hrade Krásna Hôrka rodové múzeum. Paralelne so zberateľstvom šľachtických rodov sa formovali kabinety názorných a vyučovacích pomôcok. Jeden taký bol súčasťou Prvého slovenského gymnázia v Revúcej až do jeho zatvorenia a druhý vznikol pri Spojenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počiatky prvého súvisia s Ľudovítom Reussom (daroval 500 ks minerálov a zriadil fyzikálny kabinet) a na ich udržiavaní a opatrovaní mal zásluhu Dr. Ivan Branislav Zoch. Boli tu zbierky prírodopisné, fyzikálne, chemické, mineralogické a numizmatické. Pri zrode zbierok druhého boli János Fábry a Viliam Groó, ktorí stáli aj pri zrode Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 1882. Súkromné a školské zbierky boli predstupňom k inštitucionalizovaným formám zberateľstva v podobe múzeí (múzeum v Rimavskej Sobote od roku 1882 a múzeum v Rožňave od roku 1902). Popritom vznikali a formovali sa zbierky súkromných osôb. K najzaujímavejším v súčasnosti patrí zbierka historickej potápačskej techniky, ktorú už približne štyri desaťročia formuje Peter Ferdinandy z Revúcej. Zaujímavá je tiež zbierka vzduchových zbraní Štefana Pétera z Rimavskej Soboty, rozsahom mimoriadna je zbierka gitár Márie Páko z Rimavskej Soboty.
V regióne sa nachádza tiež zbierka poľnohospodárskej techniky v Širkovciach, zbierka pivných suvenírov, zbierka vešiakov, ale i tradičnejších pohľadníc, známok, atď. Ťažiskom príspevku je načrtnutie problematiky súčasných zberateľov a ich zbierok, s dôrazom na tie, ktoré sú v istom zmysle ojedinelé a výnimočné. Pri komplexnejšom pohľade na štruktúru zbierok v regióne Gemer-Malohont je možné vyvodzovať aj určité závery o priestore ako takom, nielen preto, že viaceré zbierky sú reakciou na reálie viac či menej vzdialenej minulosti regiónu, o ktorej v neposlednom rade podávajú svedectvo.
Program konferencie:
07:00 Registrácia
08:00 Otvorenie konferencie
08:05 Príhovor vedúceho Poštového múzea Ing. Miroslava Spišiaka
08:15 Úvodná prednáška: PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD. Teória zbierok
08:30 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
10:30 Prestávka
10:40 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
12:20 Diskusia
13:00 Obedňajšia prestávka
13:59 BLOK III. Teória zbierok a zbierkotvornej činnosti
15:20 Diskusia
15:49 BLOK IV. Význam a budúcnosť zbierok a zbierkotvorných inštitúcií
17:10 Diskusia
17:40 Záver oficiálnej časti konferencie
17:45 Voľná rozprava a občerstvenie
19:00 Záver konferencie
(Zdroj: TS Slovenskej pošty k vedeckej konferencii)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).