ale aj z Čiech. Zastúpené budú nielen múzeá, ale aj iné kultúrne inštitúcie, ako knižnice alebo divadelný ústav. Nebudú chýbať ani odborníci z vysokých škôl a špecialisti na teóriu súkromného sektora. Vstup na konferenciu je voľný nielen pre aktívnych účastníkov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí chcú bližšie spoznať činnosť našich a zahraničných múzeí a individuálnych zberateľov.
Vedecká konferencia je rozdelená do štyroch základných blokov, z ktorých prvé dva budú uvedené spoločne v doobedňajších hodinách a druhé dva samostatne popoludní. „Zbierkotvorná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry už niekoľko storočí. Veď prakticky niet človeka, ktorý by nepoznal vo svojom okolí zberateľa, ale pozrime sa aj do vlastných spomienok. Kto z nás aspoň v detstve na chvíľu niečo nezbieral? Múzeá sú vrcholom zbierkotvorných inštitúcií. Poznáme ich históriu, ale menej známe sú už samotné dôvody a postupy, akými boli v minulosti vytvárané a formované,“ povedal vedúci Poštového múzea Ing. Miroslav Spišiak. Vedúci múzea tiež dodal, že analogicky nepoznáme ani takéto postupy pri individuálnych zberateľoch. Len na základe tohto poznania môžeme odhadnúť súčasné trendy a pozerať sa do budúcnosti. Poštové múzeum svojou vedeckou konferenciou chce pootvoriť dvere aj do tejto problematiky a zároveň vytvoriť tradíciu organizovania takýchto vedeckých fór.
Poštové múzeum vydá z konferencie v spolupráci s prednášajúcimi kolektívnu monografiu s rovnomenným názvom, ktorú si záujemci budú môcť zakúpiť prostredníctvom webových stránok POFIS-u. Monografia nadviaže na úspešnú monografiu z minuloročnej konferencie s názvom „Komunikácia v dejinách ľudskej spoločnosti“, ktorú si záujemcovia môžu zakúpiť na tých istých webových stránkach.
Na konferencii dostane priestor aj RNDR. Ján Aláč z GMM. Vystúpi na tému Zbierky a zberatelia v regióne Gemer Malohont.
Gemer-Malohont je regiónom bohatým na prírodné i kultúrne dedičstvo. Je tiež regiónombohatým na zberateľov a ich zbierky, pričom zberateľstvo má v regióne dlhú tradíciu. Už pri príležitosti XII. zasadnutia Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v dňoch 12. až 19. augusta 1867 v Rimavskej Sobote usporiadali na radnici mesta výstavu. Súčasne pri tejto príležitosti na hrade Krásna Hôrka sprístupnil 19. augusta 1867 zbierky Andrássyovcov pre účastníkov zasadnutia Július Andrássy. V júli 1882 sprístupnil Dionýz Andrássy na hrade Krásna Hôrka rodové múzeum. Paralelne so zberateľstvom šľachtických rodov sa formovali kabinety názorných a vyučovacích pomôcok. Jeden taký bol súčasťou Prvého slovenského gymnázia v Revúcej až do jeho zatvorenia a druhý vznikol pri Spojenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počiatky prvého súvisia s Ľudovítom Reussom (daroval 500 ks minerálov a zriadil fyzikálny kabinet) a na ich udržiavaní a opatrovaní mal zásluhu Dr. Ivan Branislav Zoch. Boli tu zbierky prírodopisné, fyzikálne, chemické, mineralogické a numizmatické. Pri zrode zbierok druhého boli János Fábry a Viliam Groó, ktorí stáli aj pri zrode Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 1882. Súkromné a školské zbierky boli predstupňom k inštitucionalizovaným formám zberateľstva v podobe múzeí (múzeum v Rimavskej Sobote od roku 1882 a múzeum v Rožňave od roku 1902). Popritom vznikali a formovali sa zbierky súkromných osôb. K najzaujímavejším v súčasnosti patrí zbierka historickej potápačskej techniky, ktorú už približne štyri desaťročia formuje Peter Ferdinandy z Revúcej. Zaujímavá je tiež zbierka vzduchových zbraní Štefana Pétera z Rimavskej Soboty, rozsahom mimoriadna je zbierka gitár Márie Páko z Rimavskej Soboty.
V regióne sa nachádza tiež zbierka poľnohospodárskej techniky v Širkovciach, zbierka pivných suvenírov, zbierka vešiakov, ale i tradičnejších pohľadníc, známok, atď. Ťažiskom príspevku je načrtnutie problematiky súčasných zberateľov a ich zbierok, s dôrazom na tie, ktoré sú v istom zmysle ojedinelé a výnimočné. Pri komplexnejšom pohľade na štruktúru zbierok v regióne Gemer-Malohont je možné vyvodzovať aj určité závery o priestore ako takom, nielen preto, že viaceré zbierky sú reakciou na reálie viac či menej vzdialenej minulosti regiónu, o ktorej v neposlednom rade podávajú svedectvo.
Program konferencie:
07:00 Registrácia
08:00 Otvorenie konferencie
08:05 Príhovor vedúceho Poštového múzea Ing. Miroslava Spišiaka
08:15 Úvodná prednáška: PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD. Teória zbierok
08:30 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
10:30 Prestávka
10:40 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
12:20 Diskusia
13:00 Obedňajšia prestávka
13:59 BLOK III. Teória zbierok a zbierkotvornej činnosti
15:20 Diskusia
15:49 BLOK IV. Význam a budúcnosť zbierok a zbierkotvorných inštitúcií
17:10 Diskusia
17:40 Záver oficiálnej časti konferencie
17:45 Voľná rozprava a občerstvenie
19:00 Záver konferencie
(Zdroj: TS Slovenskej pošty k vedeckej konferencii)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.