Výsledkom bola celoslovenská vedecká konferencia na tému Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia na území Slovenska, ktorá sa konala 11. septembra 2017 v Revúcej.
Účastníci konferencie sa na úvod na miestnom cintoríne poklonili pamiatke tých, ktorí práve pred 155 rokmi tvorili históriu gymnázia. Odborná časť konferencie sa konala v komornom prostredí podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde bola nainštalovaná aj výstava vedeckého tajomníka MS Petra Cabadaja Martin Kukučín. Prítomní si vypočuli sedem referátov a nie je bez zaujímavosti, že traja z autorov boli bývalí absolventi Prvého slovenského literárneho gymnázia, ktorí sa už stihli presadiť na odbornom nebi. Témy referátov boli rôznorodé, no každý z nich zaujal. Dozvedeli sme sa informácie o slovenských učebniciach v historických knižniciach mesta Prešov, o slovenských pedagogických periodikách z 19. storočia, o diele Samuela Ormisa, či viac-menej úsmevné rozprávanie zo študentského života revúckych gymnazistov, o ktorom sa nepíše v odborných monografiách. Celou konferenciou nás sprevádzalo pohládzajúce poetické slovo moderátorky Ing. Milany Jutkovej.
Po odbornej časti vystúpilo študentské divadlo Z.N.A.K., ktoré pôsobí pri Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej pod vedením Mgr. Mariana Lacka s hrou Štefan Marko Daxner a zožalo nefalšovaný aplauz publika.
Celonárodné oslavy pokračujú ďalším programom v stredu, kedy sa budú konať slávnostné Služby Božie v Evanjelickom chráme v Revúcej, kde bolo pred 155 rokmi slávnostne otvorené Prvé slovenské gymnázium inauguračným prejavom Augusta Horislava Škultétyho a vo štvrtok nás čakajú ďalšie sprievodné podujatia v rámci osláv – divadelné predstavenie Bije zvon slobody, beseda so slovenskými spisovateľmi, prednáška o Revúckych kódexoch a večer scénické čítanie diela Ľuboša Juríka Smrť ministra v podaní Marka Igondu.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a