Výsledkom bola celoslovenská vedecká konferencia na tému Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia na území Slovenska, ktorá sa konala 11. septembra 2017 v Revúcej.
Účastníci konferencie sa na úvod na miestnom cintoríne poklonili pamiatke tých, ktorí práve pred 155 rokmi tvorili históriu gymnázia. Odborná časť konferencie sa konala v komornom prostredí podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde bola nainštalovaná aj výstava vedeckého tajomníka MS Petra Cabadaja Martin Kukučín. Prítomní si vypočuli sedem referátov a nie je bez zaujímavosti, že traja z autorov boli bývalí absolventi Prvého slovenského literárneho gymnázia, ktorí sa už stihli presadiť na odbornom nebi. Témy referátov boli rôznorodé, no každý z nich zaujal. Dozvedeli sme sa informácie o slovenských učebniciach v historických knižniciach mesta Prešov, o slovenských pedagogických periodikách z 19. storočia, o diele Samuela Ormisa, či viac-menej úsmevné rozprávanie zo študentského života revúckych gymnazistov, o ktorom sa nepíše v odborných monografiách. Celou konferenciou nás sprevádzalo pohládzajúce poetické slovo moderátorky Ing. Milany Jutkovej.
Po odbornej časti vystúpilo študentské divadlo Z.N.A.K., ktoré pôsobí pri Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej pod vedením Mgr. Mariana Lacka s hrou Štefan Marko Daxner a zožalo nefalšovaný aplauz publika.
Celonárodné oslavy pokračujú ďalším programom v stredu, kedy sa budú konať slávnostné Služby Božie v Evanjelickom chráme v Revúcej, kde bolo pred 155 rokmi slávnostne otvorené Prvé slovenské gymnázium inauguračným prejavom Augusta Horislava Škultétyho a vo štvrtok nás čakajú ďalšie sprievodné podujatia v rámci osláv – divadelné predstavenie Bije zvon slobody, beseda so slovenskými spisovateľmi, prednáška o Revúckych kódexoch a večer scénické čítanie diela Ľuboša Juríka Smrť ministra v podaní Marka Igondu.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa