Baníctvo je neoddeliteľnou súčasťou histórie a spôsobu života obyvateľov viacerých regiónov Slovenska a vďaka svojmu presahu je zaujímavou témou nielen z pohľadu využívaných technológií či ekonomického prínosu pre spoločnosť, ale aj špecifickými javmi a formami života profesijnej skupiny baníkov v rôznych historických obdobiach.
Zámerom podujatia je zvýšiť odbornú úroveň pracovníkov múzeí a iných odborníkov v oblasti výskumu a prezentácie baníctva a sprístupniť odborné poznatky odborníkom a širokej verejnosti.
Konferencia, na ktorej okrem slovenských odborníkov vystúpia aj zahraniční kolegovia z Poľska a Maďarska, sa uskutoční v rámci 21. ročníka Etnológ a múzeum a projektu podporeného z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia. Súčasťou projektu je aj výstup vo forme tlačeného i elektronického zborníka príspevkov, ktoré na konferencii odznejú. Zborník sa stane smerodajným materiálom pre odborných zamestnancov múzeí a vedeckých pracovníkov vykonávajúcich vlastný výskum a prezentačnú činnosť v oblasti baníctva. Zároveň sa stane zdrojom odborných informácií pre širokú verejnosť – laikov, ktorí sa realizujú v oblasti záchrany a sprístupnenia dokladov banskej činnosti a života baníkov.
Odborná konferencia „XXI. Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ sa uskutoční, v priestoroch Historickej radnice na Námestí baníkov 32 v Rožňave v dňoch 19. a 20. septembra 2017.
Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond pre podporu umenia.
Mgr. Pavol Horváth
PLAGÁT S PROGRAMOM KONFERENCIE
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa