Účinkujúci sa v jednotlivých častiach sa predstavili takto:
ROZPRÁVKA: Povedzte nám pastuškovia – vystúpenie detí - Bystränšätá (slovenská ľudová koleda), Ščedryk – spievali: Eva Dovcová a Dominika Ďurská (ukrajinská ľudová koleda v úprave M. Leontoviča), Somewhere - Eva Dovcová (G. Gerschwin, z muzikálu West Side Story), The NeverEnding story – Zuzana Poláková (G. Moroder k filmu Nekonečný príbeh).
LÁSKA: Ária Lauretty z opery Gianni Schicchi – O mio babbino caro - Eva Dovcová (G. Puccini), Lovestory, Nostalgia - Šimon Majerník (R. Kleidermann), Ária Rusalky z opery Rusalka - Měsíčku na nebi hlubokém - Dominika Ďurská (A. Dvořák), Radosť svetu (úprava - Philip Hamm), Murmures (R. Kleidermann) – Šimon Majerník.
MODLITBA: Hallelujah - Dominika Ďurská (L. Cohen), My Way - Zuzana Poláková (F. Sinatra), Ária Sylvy z operety Čardášová princezná - Heya, heya - Eva Dovcová (E. Kálmán), Andante - Es dur - Šimon Majerník (B. Smetana), Panis Angelicus – Šimon Majerník, Eva Dovcová, Dominika Ďurská (C. Franc).
VIANOCE: Nova radosť stala – Dominika Ďurská (ruská ľudová koleda), Tři oříšky pro Popelku - Zuzana Poláková (K. Svoboda, k filmu Popoluška), Počujete spievať zvony vianočné - vystúpenie detí - Bystränšätá (John R. Sweney, J. Procházka), Pieseň č.18 v evanjelickom spevníku – záverečná spoločná pieseň.
Veľká vďaka patrí predovšetkým Pánu Bohu za dostatok síl a trpezlivosti pri organizácii koncertu i doteraz vykonaných prácach na ev. kostole a samozrejme všetkým účinkujúcim a účastníkom koncertu, ktorí mali otvorené srdcia i pre prebiehajúcu zbierku na dokončenie týchto rekonštrukčných prác a vďaka ktorým výťažok koncertu dosiahol sumu 521,20 €. Pán Ježiš chce, aby sa cirkev, život nás, ktorí ju tvoríme aj v našej obci, stal miestom, z ktorého sa budú šíriť do spoločnosti nové myšlienky, nový prístup k životu. Cirkev – počínanie nás kresťanov, má byť už na pohľad takým pekným vzorom pre naše okolie, pre našich susedov. A tak chcem vyjadriť svoju úprimnú radosť z toho, že nám záleží na tom, aby takým bolo aj miesto, kde chodíme čerpať silu, radosť a zmysel pre svoj život, svoju námahu.
Zuzana Poláková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a