kde krátky čas, v období rokov 1855-1858, pôsobil aj evanjelický farár, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský. Mne samej sa na fare v Rožňavskom Bystrom podarilo napísať rigoróznu prácu, ktorú som úspešne obhájila na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v januári 2017, divadelnú hru „Martin Luther“, ktorú cirkevný zbor stvárnil v rámci podujatia „Solus Deus“ pri príležitosti 500. výročia reformácie a napokon aj úvodnú časť rukopisu suspírií (modlitebných vzdychov) ku nedeliam a sviatkom cirkevného roku, ktorý som neskôr dokončila už na fare v Gemerskej Polome.
Začiatky hneď po príchode do Rožňavského Bystrého napriek tomu ale neboli ľahké. Bolo potrebné rýchlo sa zorientovať a osvojiť si veľa nových poznatkov a zručností ako z oblasti administratívy - tej zborovej ale i seniorátnej, tak i prác okolo fary a priľahlej farskej záhrady. Keďže v cirkevnom zbore chýbal aj kantor, neostávalo mi iné ako „oprášiť“ partitúru a začať ľudí na službách Božích pri speve piesní doprevádzať.
V čase môjho pôsobenia sa zbor pustil do rozsiahlej rekonštrukcie kostola, ktorú sa podarilo zrealizovať predovšetkým vďaka neúnavnej práci sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej. Zároveň bol oltár z kostola odvezený na reštaurovanie do ateliéru v Bratislave. Aj v provizórnych podmienkach sme sa v priestoroch zborovej miestnosti okrem služieb Božích dokázali pravidelne stretávať aj na biblických hodinách, konfirmačnom vyučovaní i detskej besiedke. Za veľký úspech tiež považujem zavedenie vyučovania náboženstva v materskej škole v Rožňavskom Bystrom a vytvorenie webovej stránky zboru. V matkocirkvi i vo filiálke Rakovnica sme na zborovej úrovni tiež organizovali stretnutia žien za účasti zaujímavých hostí, jubilejné konfirmácie, ktoré pre mňa osobne boli takou srdcovou záležitosťou a v neposlednom rade i viaceré evanjelizačné podujatia.
Od 1. januára 2018 som bola zvolená za zborovú farárku v cirkevnom zbore Gemerská Poloma, avšak ostala som i naďalej spätá aj s cirkevným zborom Rožňavské Bystré a filiálkou Rakovnica ako administrátorka zboru. Povinností teda pribudlo aj vzhľadom na to, že po odchode manželov Olejárovcov na študijný pobyt do zahraničia som vyučovala hodiny náboženstva popri Gemerskej Polome aj na školách v Rožňave, avšak svoju službu som vždy vnímala aj popri všetkých náročných povinnostiach ako službu radostnú. S Božou pomocou sa aj napriek v tej dobe už môjmu zhoršenému zdravotnému stavu podarilo aj v tomto cirkevnom zbore zorganizovať niekoľko zaujímavých a veľmi pekných podujatí, akými boli: slávnosť inštalácie zborovej farárky, slávnostné služby Božie so spomienkou na P. K. Hostinského, rómske mládežnícke služby Božie, stretnutia žien, klavírny koncert Šimona Majerníka, zborové dni, zlatá konfirmácia, či zborový výlet do Kežmarku. Moje poďakovanie za pomoc pri realizácii týchto, ale i ďalších podujatí patrí v prvom rade zástupcovi zb. dozorcu Jánovi Očkaikovi.
V rámci svojho pôsobenia na Gemeri mi nedá nespomenúť aj krátku etapu administrovania cirkevného zboru Ochtiná, na ktorý vďaka milým a pohostinným ľuďom budem tiež s láskou spomínať.
Som Pánu Bohu vďačná, že ma službou zvesti evanjelia poslal slúžiť na Gemer, kde som vnímala, že je to priam až bytostne potrebné. Hoci mojím prianím bolo slúžiť zverenými darmi vo svojom povolaní ľuďom na Gemeri i naďalej, zdravotný stav mi to, žiaľ, už dlhšie neumožnil. Modlím sa však, aby sa s Božou pomocou stali z týchto zborov naozaj živé zbory, úprimne hľadajúce pravdy Božieho Slova. Lúčenie nikdy nebýva ľahké. O to ťažšie býva lúčenie s tými, ktorí sú Vám obzvlášť blízki, s ľuďmi, s ktorými človek niečo prežil, s ktorými má vytvorený určitý vzťah – s duchovnou rodinou. S týmito ľuďmi som prežívala chvíle radostné: - pri oslavách narodenín, rôznych posedeniach, konfirmáciách, krstoch a svadbách, ale i chvíle ťažké: - pri chorobách, lúčeniach, i keď sme museli neraz smutne skonštatovať, že nás do chrámu prišlo opäť málo.
Touto cestou mi teda dovoľte úprimne sa ešte raz poďakovať ľuďom v mne zverených cirkevných zboroch za vrúcne prijatie, za všetky modlitby, prejavy tolerancie a vľúdne slová povzbudenia, ktorých sa mi počas môjho tri a pol ročného pôsobenia tu na Gemeri dostávalo.
My všetci sme, milí čitatelia – bratia a sestry, postavení do služby Pánu Bohu i svojim blížnym. Na to nezabúdajme! To nemusí znamenať, že naše poverenie musí byť také výnimočné ako to bolo napríklad u starozmluvného proroka Jeremiáša. Naše poverenie k službe sa môže odohrávať aj v bežnom, každodennom spôsobe života. Je však rovnako podstatné a dôležité. Byť milujúcim partnerom, starostlivým rodičom, zodpovedným pracovníkom, verným priateľom i v pravej viere žijúcim kresťanom – to je úloha naozaj neľahká. Chcem Vás preto, milí veriaci čitatelia, vyzvať k tomu: buďte „ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému.“ (Kol 3,12-13).
S láskou Vaša sestra farárka
ThDr. Zuzana Poláková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a