kde krátky čas, v období rokov 1855-1858, pôsobil aj evanjelický farár, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský. Mne samej sa na fare v Rožňavskom Bystrom podarilo napísať rigoróznu prácu, ktorú som úspešne obhájila na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v januári 2017, divadelnú hru „Martin Luther“, ktorú cirkevný zbor stvárnil v rámci podujatia „Solus Deus“ pri príležitosti 500. výročia reformácie a napokon aj úvodnú časť rukopisu suspírií (modlitebných vzdychov) ku nedeliam a sviatkom cirkevného roku, ktorý som neskôr dokončila už na fare v Gemerskej Polome.
Začiatky hneď po príchode do Rožňavského Bystrého napriek tomu ale neboli ľahké. Bolo potrebné rýchlo sa zorientovať a osvojiť si veľa nových poznatkov a zručností ako z oblasti administratívy - tej zborovej ale i seniorátnej, tak i prác okolo fary a priľahlej farskej záhrady. Keďže v cirkevnom zbore chýbal aj kantor, neostávalo mi iné ako „oprášiť“ partitúru a začať ľudí na službách Božích pri speve piesní doprevádzať.
V čase môjho pôsobenia sa zbor pustil do rozsiahlej rekonštrukcie kostola, ktorú sa podarilo zrealizovať predovšetkým vďaka neúnavnej práci sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej. Zároveň bol oltár z kostola odvezený na reštaurovanie do ateliéru v Bratislave. Aj v provizórnych podmienkach sme sa v priestoroch zborovej miestnosti okrem služieb Božích dokázali pravidelne stretávať aj na biblických hodinách, konfirmačnom vyučovaní i detskej besiedke. Za veľký úspech tiež považujem zavedenie vyučovania náboženstva v materskej škole v Rožňavskom Bystrom a vytvorenie webovej stránky zboru. V matkocirkvi i vo filiálke Rakovnica sme na zborovej úrovni tiež organizovali stretnutia žien za účasti zaujímavých hostí, jubilejné konfirmácie, ktoré pre mňa osobne boli takou srdcovou záležitosťou a v neposlednom rade i viaceré evanjelizačné podujatia.
Od 1. januára 2018 som bola zvolená za zborovú farárku v cirkevnom zbore Gemerská Poloma, avšak ostala som i naďalej spätá aj s cirkevným zborom Rožňavské Bystré a filiálkou Rakovnica ako administrátorka zboru. Povinností teda pribudlo aj vzhľadom na to, že po odchode manželov Olejárovcov na študijný pobyt do zahraničia som vyučovala hodiny náboženstva popri Gemerskej Polome aj na školách v Rožňave, avšak svoju službu som vždy vnímala aj popri všetkých náročných povinnostiach ako službu radostnú. S Božou pomocou sa aj napriek v tej dobe už môjmu zhoršenému zdravotnému stavu podarilo aj v tomto cirkevnom zbore zorganizovať niekoľko zaujímavých a veľmi pekných podujatí, akými boli: slávnosť inštalácie zborovej farárky, slávnostné služby Božie so spomienkou na P. K. Hostinského, rómske mládežnícke služby Božie, stretnutia žien, klavírny koncert Šimona Majerníka, zborové dni, zlatá konfirmácia, či zborový výlet do Kežmarku. Moje poďakovanie za pomoc pri realizácii týchto, ale i ďalších podujatí patrí v prvom rade zástupcovi zb. dozorcu Jánovi Očkaikovi.
V rámci svojho pôsobenia na Gemeri mi nedá nespomenúť aj krátku etapu administrovania cirkevného zboru Ochtiná, na ktorý vďaka milým a pohostinným ľuďom budem tiež s láskou spomínať.
Som Pánu Bohu vďačná, že ma službou zvesti evanjelia poslal slúžiť na Gemer, kde som vnímala, že je to priam až bytostne potrebné. Hoci mojím prianím bolo slúžiť zverenými darmi vo svojom povolaní ľuďom na Gemeri i naďalej, zdravotný stav mi to, žiaľ, už dlhšie neumožnil. Modlím sa však, aby sa s Božou pomocou stali z týchto zborov naozaj živé zbory, úprimne hľadajúce pravdy Božieho Slova. Lúčenie nikdy nebýva ľahké. O to ťažšie býva lúčenie s tými, ktorí sú Vám obzvlášť blízki, s ľuďmi, s ktorými človek niečo prežil, s ktorými má vytvorený určitý vzťah – s duchovnou rodinou. S týmito ľuďmi som prežívala chvíle radostné: - pri oslavách narodenín, rôznych posedeniach, konfirmáciách, krstoch a svadbách, ale i chvíle ťažké: - pri chorobách, lúčeniach, i keď sme museli neraz smutne skonštatovať, že nás do chrámu prišlo opäť málo.
Touto cestou mi teda dovoľte úprimne sa ešte raz poďakovať ľuďom v mne zverených cirkevných zboroch za vrúcne prijatie, za všetky modlitby, prejavy tolerancie a vľúdne slová povzbudenia, ktorých sa mi počas môjho tri a pol ročného pôsobenia tu na Gemeri dostávalo.
My všetci sme, milí čitatelia – bratia a sestry, postavení do služby Pánu Bohu i svojim blížnym. Na to nezabúdajme! To nemusí znamenať, že naše poverenie musí byť také výnimočné ako to bolo napríklad u starozmluvného proroka Jeremiáša. Naše poverenie k službe sa môže odohrávať aj v bežnom, každodennom spôsobe života. Je však rovnako podstatné a dôležité. Byť milujúcim partnerom, starostlivým rodičom, zodpovedným pracovníkom, verným priateľom i v pravej viere žijúcim kresťanom – to je úloha naozaj neľahká. Chcem Vás preto, milí veriaci čitatelia, vyzvať k tomu: buďte „ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému.“ (Kol 3,12-13).
S láskou Vaša sestra farárka
ThDr. Zuzana Poláková
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).